Cesta do pekla (Dramione)

VI.

Bola som v knižnici sama.

Cítim sa tu bezpečne, sama, bez neho. Počujem iba svoj tichý, plynulý dych.

Počula som ale pomalé otváranie dverí.

Vedela som kto to je.

„Ale, ale, ale. Pozrime sa koho to tu máme, humusácka kurva."

Pri tých slovách sa mi znova chcelo plakať. Prečo ma tak volá?

Nie som kurva, nie som.

Chytil ma za vlasy a sotil k stene.

„Už zase reveš? Ty vážne nič nevydržíš," smial sa ešte viac.

„Robte si s ňou, čo len chcete," povedal svojim poskokom.