𝕯𝖊𝖆𝖉𝖑𝖞 𝕷𝖔𝖛𝖊 X Bucky Barnes FF ¦CO¦

Kapitola XXXI

Jessica
S Buckym sme ležali na gauči, naše nohy boli poprepletané, moja hlava bola na jeho hrudi tak ako vždy a on sa mi znovu hral z vlasmi. Takto sme trávili dnešok, ani jednému sa nám nechcelo uveriť že každú chvíľu by tu mohli byť.

"Čo by si chcela na narodeniny?" Bucky prerušili ticho. Už dlhšiu dobu som si užíval tlkotu jeho srdca.

"Môžeš si povedať čokoľvek." dodal a mne sa na tvári objavil úsmev.

"Čokoľvek?" svoju hlavu som otočila tak aby som sa mu mohla pozrieť rovno do očí.

"Čokoľvek." jemne zašepkal.

"Chcem celý deň stráviť s tebou niekde tam vonku." vedela som že toto mi nebude vedieť splniť. Ale bolo to to čo som si úprimne priala.

Zrazu som započula ako sa kľúč dostal do zámku na dverách a pomaly sa otočil. Naše dvere boli bezpečné takže som vždycky počula keď ich niekto odomykal.

"Už sú tu." hlesol Bucky.

"Ja viem." nechcelo sa mi ani pohnúť. Buckyho hruď bola to jediné miesto kde som práve chcela byť.

"Mal by som sa dostať na druhú stranu gauča." cítila som ako sa snaží odísť preč odo mňa.

"Nezabudni na môj narodeninový darček." pousmiala som sa a dala sa do sedu.

Stihli sme sa od seba odlepiť dostatočne rýchlo a to aj vďaka nim dvom pretože sa pred dverami nejakú tú dobu rozprávali.

"Ahoj mami, Steve." pozdravila som ich a len som kývla ich smerom na znak pozdravu. Na viac som sa nezmohla.

"Ako si sa mala anjelik?" pribehla ku mne a objala mňa.

"Bucky." hlesol Steve a išli jeho smerom.

"Stave." podali si ruky na znak priateľského pozdravu.

"Niečo sme vám pripravili." prinútila som sa postaviť sa aby jej neprišlo nič podozrivé.

Prešla som do kuchyne a z chladničky vytiahla zákusok ktorý sme s Buckym včera robili. Už ho zostávalo len jemne dozdobiť do čoho som sa pustil teraz.

Bucky
"Natasha, mohli by sme sa ísť porozprávať?" hlesol som a dal jej najavo že by si to žiadalo súkromie.

"Áno, tiež je tu niečo čo by som s tebou chcela prebrať." Natasha Stevovi prikývla čím mu kázala aby si niečo vymyslel a išiel niekde inde.

"Pôjdem jej pomôcť." povedal a odišli do kuchyne.

"Toto ti prišlo." z zadného vrecka na nohaviciach som vytiahol obálku.

"Je to otvorené." oznámila mi akoby som to už nevedel.

"Mnou, nie ňou. Nevedel som si totižto pomôcť." dodal som a na jej tvári som prekvapivo nevidel ani náznak hnevu.

"Vedela si to?" spýtal som sa jej keď som videl ako sa tvárila. Akoby to pre ňu nebolo nič nové.

"Nevedela som že to je až také zlé." do očí sa jej tlačili slzy.

"A už sa to nesie." hlesla Jess a kráčal naším smerom so zákuskom na podnose. Za ňou išiel aj Stave so štyrmi pohármi a nejakým šampanským.

"Tvoja dcéra je naozaj šikovná Natasha, rozhodne šikovnejšia než ty." povedal Steve a sadol si na gauč.

"To teda rozhodne je." obálku si stihla odložiť za pás nohavíc čiže sa nikto na nič nepýtal.

"Takže zajtra máš osemnásť, už sa z teba stane pomaly mladá dáma." Steve začal nalievať každému z nás do pohára šampanské.

"Ďakujem, ja si nedám." Jess dala pred pohár ruku aby jej nenalial.