Keď sme sa konečne vyšplhali na kopec chlapci si zobrali dvojo čipsi a rozhodli sa ísť do "tajného bunkra"
Chceli nás prehovoriť aby sme isly aj my ale George sa bojí výšok a mne sa tam niak extrémne ísť nechce. Navrhol som že, si môžme sadnúť pri kraj kopca, je to veľmi príjemné miesto. Bude zapaďslnko, milujem keď tam sedím a ňemo pozerám na zapadajúce slnko. Otvorili sme sú tie jedni čipsi co nám chalani nechali (nenažranci). George sa lem z otvorením ústami pozeral na západ slnka, ból taky zlatí,jeho očká žiarili ako hviezda na tom najkrajšom vianočnom stromčeku.
Za pozeral som sa mu na chvíľu do tích ligotavich oči, v tom k nám sapnap a zakričal „pomoc Quackity sa zasekol v strome". Najprv som nepochopil o čo mu ide ale potom som si uvedomil že quackityho poznám už dosť dlho a on by len stále vymišlal... Vzdichol som si a povedal „no nemôžeme ho tam nechať ved minule to dopadlo zle, „George ty nás tu počkaj za chvíľku dôjdeme".
Povedal som.
George mi chytil ruku a pozrel sa mi do očí „nenecháva ma tu" vystrašene povedal. "George je to nebezpečné" Povedal sapnap, ani neviem kedy sem stihol dôjsť.
George sa na mna pozrel a milo povedal „pomôžeš mi pwosiim? "
Nemohol som to odmietnuť jeho zlatučka tvar mi to zakazuje.
Pritiahol som ho k sebe a zašepkal som mu do ucha „ale dávaj pozor"
Obydvaja sme sa začali červenať.
Karl a sapnap len na nás ticho pozerali z otvorenímy ústami.
Quackity už isto panikari,
Karl a sapnap išli prvý, ja som chytil Georga. Boli dve cesty prvá bola cez strom kde sa nám zasekol nás milovaný kamarát.
Takže sme radšej išli tou druhou,
Georga zatriaslo už len na pohľad na cestu. Museli sme sa po ľanu spustiť dole do takej "priepasti". Jednou rukov som chytil lano a druhov Georga, pomali som si ho pritiahol k hrudi a spustil sa dole, Bal som sa že mi spadne nejsom najsilnejší tip človeka ale pevne som ho držal, nakoniec sme sa dostali dole bez problémou, teda skoro.. George mal trošku ako keby poškrabanu ruku..
„Karl a sapnap choďte za quackitim ja sa postarám o toto" Zakričal som a položil Georga na zem. „počkaj idem pre niečo" usmial som sa.
Išiel som pre lekárničku co tu máme scovanu pre prípad núdze, viem nič to není ale sme tu dole a môže sa mu to zapáliť. Vytiahol som z lekárničky dezinfekciu a náplasti.
Hneď som utekal za Georgeom a ošetrili som ho.
„nebude to bolesť neboj"
Celí sa triasol. „ja sa nebojím len my je zima" odpovedal my zaklepanim hlasom. Vyzliekol som si mikinu a jemne som ju na nho položil na náznak nech si ju oblečie.
Ď-ďakujem.
Nemaž zač odpovedal som georgovy a ošetrili som mu jeho ranu.
Hneď ako som to dokončil došli chalani, už aj z quackitym.
(Konečne)
Prvé čo od neho počujem je „OoooOooo“ asi s tím mieril na tu mikunu..
„prečo ste ho tam nenechali"povedal som si popod nos.
Ahojte moje detički milované :D
Len tak sa opital číta to niekdo vôbec pretože mne príde ze som v tomto upny antitalent..
