M.E. 40. Časť

479 21 6
                                    

Po mojej prosbe vytiahla zo šuplíka dva papiere, teda skôr to boli zmluvy a podala mi ich.

"Čítaj a konečne sa dozvieš pravdu." Veľmi som sa bála jej slov. Pozrela som na prvú zmluvu, na ktorej bol nádpis: Zmluva o falošnom manželstve....
Potom som pozrela na druhý papier, kde bol nádpis: Zmluva o predaji mojej dcéry Annie Thomsonovej...
Keď som však začala čítať prvé riadky myslela som si, že sa mi to naozaj všetko len sníva a je to jeden celý veľký zlý sen....

Stála som pred otcovím hrobom, kde po jeho boku bol už aj mamin a teraz som si najradšej priala aby mala hrob na opačnej strane cintorína. Nezaslúžila si ležať pri tak odpornom človekovi, akým bol môj otec. Vlastný otec schopný predať svoju dcéru ako obyčajnú špinavú štetku niekde do baru pre bohatých mafiánov. Už mi všetko dávalo logiku. V ten deň, keď ma uniesli a chceli ma predať a záhadne sa tam objavil chlap od Deana, to nebola náhoda. Všetko to bolo naplánované. Jeho babička ma v ten deň videla v jeho sídle, keď mi dal návrh, že by ma mohol používať ako majetok. Videla ma a keď som to odmietla, vedela že vo mne niečo je a tak to naplánovala aby ma ten chlap odkúpil za takú veľkú cenu, pretože vedela, že iný mafiáni toľko peňazí nemajú a takto nás dala dokopy, pretože si myslela, že sme si súdený. Ona ma zachránila, zachránila dievča, ktoré vôbec nepoznala, no videla v ňom záchranu pre svojho vnuka. Po lícach mi opäť stekali slzy, pretože som ďakovala bohu, že niekto taký ešte na planéte existuje, no na druhú stranu som plakala aj kvôli človeku, ktorý si to vôbec nezaslúži.

"Čo si to spravil otec." Tieto slová opustili moje pery, no boli príliš tiché. Také, aby ich počul len on a ja.

"Vždy si bol môj milovaný ocko, ktorý bol pre mňa vzorom dokonalého rodiča a toľko lásky, koľko si mi dal, mi nedal ešte nikto. Vždy som ťa mala veľmi rada. Vždy, keď ma niečo bolelo som za tebou prišla a ty si tu ranu zahojil svojou hrejivou vetou: Všetko bude dobré kvetinka. Vždy, keď bola mama smutná, tak si ju potešil, či už kyticou alebo bonboniérou a mne si vždy vykúzlil úsmev na tvári hračkou na narodeniny. Tak prečo otec? Pýtam sa ťa prečo?!" Pozerala som na jeho meno vyrité v kameni a premýšľala, ako bol schopný niečo také urobiť.

"Dnes som tu posledný krát otec. Dnes je posledný deň, kedy ešte vidíš svoju dcéru. To čo si spravil ti nikdy nedokážem odpustiť otec. Mrzí ma to, ale dnešným dňom si pre mňa zomrel. Zomrel si v mojom srdci a to navždy." Posledné slová, tak ako aj moja posledná slza padla na jeho hrob a bez ďalších činov alebo slov som sa otočila a odišla z tohto miesta.

Dni ubiehali a bola tu svadba. Konečne som sa so všetkým zmierila a bola odhodlaná pretrpieť to, čo ma čaká. Asi som si to všetko zaslúžila. Dean trpel, keď môj otec zabil jeho a týmto sa mi chcel pomstiť. Či som smutná? Alebo nahnevaná? Ja už úprimne neviem, aká mám byť. Nevraviac o tom, že dátum pôrodu tu bude už čoskoro a ja som pripravená, že zažijem hanbu, akú si nedokážem predstaviť. Nadýchla som sa a vydýchla pred zrkadlom. Môj odraz vyzeral, že som na prvý pohľad spokojná žena, ktorá čaká dieťa s milovaným mužom a chystá sa posunúť vo svojom vzťahu ďalej, no vo vnútri sa cítim zlomená na všetky časti.

"Klop, klop?" Zachichotala sa Lara a vstúpila dnu. Otočila som sa na ňu no na tvári som mala slzy a nie úsmev.

"Oh moja, čo sa deje?" Opýtala sa ma a pribehla ku mne.

"Ja to nedokážem." Povedala som a sadla si. Už nevládzem, som vyčerpaná.

"No tak, hlavu hore. Obaja sa ľúbite, že? A pozri, čakáte spolu bábätko. Všetko bude dobré." Usmiala sa a pohladkala ma po líci.

"Viem, že si tu chcela mať mamu, ktorá by ťa poviedla k oltáru, no je tu Deanova babička a ona bude veľmi rada, keby ťa mohla poviesť." Pozrela mi úprimne do očí a postavila sa.

"Utri si oči a priprav sa, ochvíľu to začne." Žmurkla na mňa a vyšla von. Dala som si opäť jemný make up a upokojila sa. Ty to dáš, konečne bude po všetkom. Lenže tak ako som sa tešila, že budem konečne voľná, tak chcem aby si ma naozaj vzal a strávili sme spolu celý život. Vyšla som von a auto ma odnieslo rovno pred kostol, kde už ma čakala Mária.

"Na každom konci sa vždy raz usmeje slnko." Keď to povedala odoznela hudba a vstúpili sme dnu. Kráčala som uličkou k Deanovi, ktorý netrpezlivo stál pri kňazovi a pozeral len na mňa. Videla som, že má zmiešané pocity a je nervózny. Mária ma doviedla až k nemu a podala moju ruku jemu. Obaja sme sa postavili vedľa seba a čakali čo bude ďalej.

"Milý svadobčania a všetci tu prítomný." Prehovoril kňaz a ďalej som ho už prestala počúvať. Otočila som sa na Deana a usmiala sa.

"Berieš si tu prítomná Annie Thomsonová Deana Reyesa za svojho právoplatného manžela a budeš ho ctiť a milovať v šťastí i v nešťastí, v láske aj v chorobe, v bohatstve aj chudobe až pokiaľ Vás smrť nerozdelí?" Položil mi kňaz otázku a ja som privrela oči. Pred očami sa mi zobrazili všetky krásne momenty, ktoré sme spolu prežili a potom som oči opäť otvorila.

"Áno." Povedala som potichu a cítila som, že jedna slza mi stielka po tvári. Neodvážila som sa mu pozrieť do očí, pretože o chvíľu malo prísť to, na čo tak dlho čakal. 25 rokov čakal na tento deň, pre ktorý obetoval všetko a vzdal sa všetkého, čo mohol mať aby sa dočkal svojej pomsty.

"A ty Dean Reyes, berieš si tu prítomnú Annie Thomsonovú za svoju právoplatnú manželku a budeš ju ctiť a milovať v šťastí i v nešťastí, v láske aj v chorobe, v bohatstve aj chudobe až pokiaľ Vás smrť nerozdelí?" Pozrel tentokrát na Deana a on mi nadvihol bradu svojím palcom a ukazovákom.

"Chcem sa ti pozerať do očí, keď odpoviem." Jeho slová ma zahrali, no mala som už malý kúsok od toho, než sa rozplačem úplne.

"Áno, beriem." Keď som to počula ostala som naňho mierne šokovane pozerať. Čože? Kde sú tie papiere? Prečo mi ich nedal?

"Právoplatné Vas vyhlasujem za muža a ženu. Môžete pobozkať nevestu." Po týchto slovách sa Dean ku mne naklonil a svoje pery priložil na tie moje tak jemne, akoby sa bál, že mi môže ublížiť. Nechápala som, prečo mi tie papiere nedal, no pocítila som v mojom vnútri šťastie. Kostolom sa ozval veľký potlesk a obaja sme sa usmiali a vybrali von.

Svadobná hostina bola úžasná a ja som premýšľala aké by to bolo, keby tu bola aj moja mama. Všetci sme sa zabávali a boli sme štátní. Takto som si vždy predstavovala svoju svadbu. Boli tam všetci ľudia, ktorí pre mňa v živote niečo znamenali. Teraz si spokojne ležím v Deanovom náručí a pozorujem svojho manžela, ako spí. Nemôžem si priať šťastnejší život, ako je tento...



Taaak a máme tu novú časť, tak čo na ňu vravíte? Mňa úprimne dojala, pretože som v hĺbke srdca tušila, že Dean nebude až taký krutý ako sa zdá 🥰🥰❤️❤️❤️...

Mortal Engagement √Donde viven las historias. Descúbrelo ahora