To najlepšie z Časodejov

♡

,,Kedysi mi ich priniesol Maar... Sú ti dobré hodiny, starožitné... Nemajú ručičky, bronzový ram je odretý a zo skla ostal len kúsok, vidíš? Mohla by si sa pozrieť do ich minulosti?"

Vasilisa si s miernymi obavami zložila z krku medailón. Mimochodom, sama sa nevedela dočkať, kedy si tikker vyskúša v praxi.
Okamžite ho roztočila nad hodinami a zároveň vyvolala číslice fléru. Mantisy sa, prekvapujúco, objavili takmer ihneď. Pred očami jej odrazu vykračoval asi o dva roky mladší Maar. Podľa ohla zobrazenia niesol hodiny vo vystretých rukách. Vošiel do dielne a pokúšal sa ich zavesiť na stenu, ale hodiny skĺzli z klinca a žuchli na podlahu. Sklenené črepy sa rozleteli na všetky strany. Vidiny boli tak živé, že Vasilisa dokonca zdvihla ruku, aby sa ochránila pred neexistujúcim sklom.
,,Ja som to vedel!" spokojne skonštatoval dedko. ,,Mne povedal, že ich našiel už rozbité v nejakon starom dome... Hneď som si všimol, že ciferník nie je zaprášený, takže musel byť zakrytý sklom... Neboj sa, Maarovi nič nepovieme." Mrkol na Vasilisu, ktorá bola z takého obratu udalostí zaskočená. ,,Zbieram predsa iba poškodené hodiny, tak ich vnuk tresol o zem. Samozrejme, som rád, že chcel urobiť starčekovi radosť..."

          (zámocký Mechanik)

Taký podraz od Vasilisy...