~Capricorn~ (Kozorožec)POKRAČOVANIE

2.

Neznášala som čakanie na tú misiu. Neznášala som každý deň tráviť polihovaním , čítaním a domácimi prácami, kým tam vonku na nás číhalo niečo strašné . Neznášala som, akí bezstarostní vyzerali byť všetci ostatní v dome, okrem mňa a Ethana.  Noah sa snažil porozumieť ako sa cítim, no nebol toho plne schopný . On nepovažoval Ethana za seberovného a už vôbec nie za priateľa . Trápilo ho to celé iba naoko, iba preto že jeho silná empatia voči mne mu to prikazovala . Ani to ma však nedokázalo oklamať, videla som cez jeho pretvárku jednoducho ako cez priesvitný závoj . Dala som mu to aj patrične najavo, keď sa ma jedného dňa opýtal, ako to celé Ethan zvláda. V skutočnosti sa tým však pýtal : je dosť silný na to aby si splnil svoju úlohu ?

,,Noah, prestaň prosím. Vieš rovnako dobre ako ja, že ti je srdečne jedno čo sa stane Ethanovi. Viac sa zaujímaš o to, aby znamenia získali väčšiu silu," neudržala som sa.

,, Možno máš pravdu Zaira. No odpusti mi, že sa viac zaujímam o ľudí , ktorí sú pre mňa ako rodina, než o démona s ktorým som na škole neprehodil nikdy viac ako dve súvislé vety," precedil Noah pomedzi zuby a ja som v tej vete spoznala Sebiho uštipačné reči.

,, Neočakávam že budeš bozkávať zem po ktorej Ethan chodí, no myslím si, že začať ho trochu rešpektovať by nikomu z vás neuškodilo , " pozrela som mu pevne do očí,no Noah ani na sekundu neuhol pohľadom.

,, Nepoznáš ho tak dlho ako my. Nevieš kým bol a aký bol."

,, Nemusím vedieť kým bol. Stačí to kým je teraz."
Noah na mna chvíľu ticho pozeral, potom mierne pokrútil hlavou, a odkráčal preč - asi meditovať alebo čo to v poslednej dobe rád robieva vo svojej izbe. Za posledných pár dní si takmer každý našiel nejaké hlúpe nezmyselné nové hobby .

Nový lenivý režim, nastolený Sebim, mi prekážal. Každú voľnú chvíľu sme trávili oddychom , čo väčšine vyhovovalo , mne to ale liezlo na nervy . A nie len kvôli tomu že mi to poskytovalo až neprimerane veľa času stráveného s vlastnou mysľou .
V noci som totiž nevedela kvôli nedostatočne vybitej energii spať (nekonečné kolá Scrabble a osemsmerovky vás naozaj až tak nevyčerpajú) a preto som sa iba prehadzovala na posteli a pozorovala pokojne spiaceho Ethana . V spánku vyzeral vždy tak nevinne, akoby ho nič na svete netrápilo , akokeby so sebou neniesol tú ťarchu svojej existencie a to ako sa musí obetovať kvôli ľuďom, ktorí by preňho pravdepodobne nikdy neurobili to isté.

Inak to nebolo ani tentokrát keď som sa nad ránom opäť rozhodla vzdať pokusy o spánok a uprene som hľadela na jeho odhalený hrudník , pravidelne sa dvíhajúci s každým nádychom.

Nechcela som aby odomňa odišiel . Nechcela som aby si v Jersey našiel (alebo bol skôr nútený si nájsť ) iné dievčatá . Nechcela som aby sa mu niečo stalo kvôli nášmu plánu.

Priznávam že som to vnímala aj trocha sebecky. Ale najmä mi to prišlo nesmierne nespravodlivé . Pretože som si bola plne vedomá toho, že napriek tomu ako sa Ethan plánuje za nás všetkých obetovať, ak sa náš plán podarí , nebude on tým človekom ktorý si za to pripíše zásluhy. Nie, bude to naša dvanástka ktorú bude každý nosiť na rukách (na čele so Sebim) zatiaľ čo on bude naďalej považovaný za démonskú zberbu našej školy .

Spočiatku som si myslela že má v sebe nádej že si týmto veľkým skutkom svojich profesorov a spolužiakov získa . Že ním prestanú opovrhovať a začnú ho vnímať ako niečo viac než pekného démona , ktorý si s veľkým šťastím získal srdce Kozorožca. 

No potom, čo som zachytila niekoľko jeho smutných úsmevov, nežných dotykov či ustarostených myšlienok ktoré nechtiac prekĺzli cez naše telepatické puto, všetko som pochopila.
On bol s tým všetkým už dávno zmierený a nemal v úmysle nič meniť . Vedel, že žiadne bytosti svetla, ako anjeli, strážcovia či ostatné znamenia, ho nikdy nebudú mať v úcte . Napriek tomu bol ochotný riskovať svoj život na zemi pre nás, pre dobro nás všetkých . Jediné čo ho trápilo bolo, aby sa celý plán podaril.

Ja som s touto situáciou však rozhodne zmierená nebola . Ako som mala jednoducho nečinne stáť a pozerať sa , ako ide v ústrety nebezpečenstvu? On by mi nikdy nedovolil takto riskovať a ja som neurobila nič preto aby nemusel riskovať on. Neochránila som ho a ani som nedostala tú možnosť .
Nebolo to fér.

,, Zaira, prestaň s tým už," zašepkal z ničoho nič Ethan a ja som sa jeho hlasu trochu zľakla. Asi bolo moje rozmýšľanie až príliš intenzívne .

,, Ty nespíš?" Opýtala som sa ho a on sa otočil smerom ku mne. Jeho zelené oči na mňa ospalo, no prívetivo pozreli.

,, Spal som, no tie tvoje myšlienky doliehajú až ku mne , nedá sa to prepočuť. Prosím už si prestaň dávať všetko za vinu a prestaň sa hnevať ," posadil sa a jemne ma objal. Nadýchla som sa jeho vône - voňal ako čerstvo vypratá bielizeň v kombinácii s jemnou vôňou ibištekových kvetov. Voňal ako to najbezpečnejšie miesto pre moju dušu, ako domov keď sa vrátite po dlhej ceste, ako skoré letné rána na vidieku keď sa zobudíte v tých najlepších perinách . Zaplavila ma vlna príjemných pocitov, no rýchlo som sa vrátila spať do reality .

,, Neviem sa s tým zmieriť Ethan . Môj šiesty zmysel mi dáva výstražné signály , nemám z toho absolútne dobrý pocit ..." zašepkala som a on si ma pritiahol ešte o čosi bližšie .

,, Len preto že sa jedná o mňa . Keby na mojom mieste bol hocijaký iný inkubus ktorého poznáš , iste by si sa aj ty k tomu plánu viac priklonila ," dohováral mi zatiaľ čo ma jemne hladkal po vlasoch.

,, Asi máš pravdu . No nieje to nikto iný, si to ty."

,, Ak neveríš tomu plánu ver v moje schopnosti . Vieš dobre že urobím všetko preto aby sa celá akcia podarila, a aj sa podarí," ubezpečoval ma a ja som tomu naozaj veľmi chcela veriť . No na to, aby som tomu tak rýchlo uverila, ho mám až priveľmi rada . Navyše , obaja sme vedeli, že neexistuje žiaden spôsob, akým by sa dal hladký priebeh tejto misie zaistiť.

,, Pokúsim sa . No spať sa dnes tak či tak nechystám," poznamenala som a Ethan na mňa rýchlo pozrel.

,, Ešte stále máte tie sny ?" Opýtal sa.

,, Áno. Vždy keď zavriem oči počujem ten hrozný srdcervúci krik. Už nevládzem ," vzdychla som si.

,, Nemám tušenie prečo sa vám to deje ani prečo ste prvýkrát mali tie rezné rany. Ale keď na nič neprišiel Phelps tak si nemyslím že na to prídeme my ," skonštatoval smutne a ja som nemohla nesúhlasiť . Bolo totiž nad slnko jasné že si s týmto problémom ešte pobudneme o čosi dlhšie .

,, Hlavne sa pokús nestratiť zdravý úsudok kým budem preč . Dlhé dni tu ťa môžu priviesť k čudným myšlienkam a ja neviem ako dlho potrvá kým sa vrátim. "

,, Pokúsim sa Ethan. Ale je to ťažké. So Sebastianom sa takmer nebavíme, Astrid a Ariel sú večne mrzuté, Noah sa snaží mi byť oporou no nejde mu to, a po našej nedávnej diskusii sa už asi nebude ani pokúšať. A ostatní majú toho dosť sami so sebou . Neviem ako to tu bude vyzerať keď odídeš. Nikto z nich to nikdy nemôže pochopiť ," povedala som úprimne.

,, Určite na tom budeš lepšie ako ja , ber to tak," zasmial sa a postrapatil mi vlasy.

,, Neboj sa , prežijeme to. Tak ako všetko ."