*Destiny*
Celou budovou bývalej továrne, ktorá kedysi slúžila na výrobu detských hračiek sa rozliehalo tiché našľapovanie našich krokov.
Za tých pár dní, odkedy vypukla apokalypsa som si stihla osvojiť pár základných pravidiel.
Pravidlo prvé.
Nikdy never nikomu, koho nepoznáš, ale nesmieš veriť ani tomu, kto kedysi býval tvoj priateľ. Naučila som sa, že v krízových situáciach sa vždy ukáže pravý charakter človeka. A ľudia sú mrchy. S výnimkou Louisa. Za tých pár dní čo sme spolu na úteku, som zistila, že Louis je jeden z mála ľudí, u ktorých mám tú istotu, že mu môžem dôverovať. Je mi ako brat.
Pravidlo druhé.
Nemaj strach zabiť mrtveho. Vždy mier do hlavy. Keď sú sami, pohybujú sa pomaly, ale nepodceňuj stáda. Keď ich je viac, sú hladnejší... a zúrivejší. Nemaj city. Nemysli nato, že to kedysi boli ľudia so svojimi životmi a rodinami. Nemysli nato, že kedysi boli niekým milovaní, a niektorí boli dokonca schopní milovať. Teraz takí nie sú. Sú to bezcitné mrtvoly prahiace po ľudskom mäse.
Pravidlo tretie.
Toto je posledné a najdôležitejšie pravidlo, ktoré budeš potrebovať pre tvoje prežitie. Nikdy, hovorím nikdy nechoď pre zásoby sám. Nikdy nevieš, čo sa stane. Môže ich byť málo, dokážeš ich zabiť, zobrať zásoby a vrátiť sa do úkrytu. Ale na druhej strane... môže ich byť stovky. Celé stádo. Máš pištoľ. Zvuk spúšte priláka ďaľších. Máš nôž a dýku, ale nestihneš ich všetkých pobodať. Je ich príliš veľa. Dostanú ťa. Posledné čo uvidíš budú ich mrtve telá trhajúce ťa na kusy.
Ak ste si tieto pravidla osvojili, gratulujem. Máte šancu prežiť pár týždňov, možno mesiac v tomto pekle zvanom realita. Nedávam veľkú šancu ľudstvu na prežitie. Váľame sa v s*ačkách.
Pred pár dňami sme sa dopočuli o takzvanom lieku na tento výrus. Nepoznáme jeho zloženie, ale malo by zničiť všetkých infikovaných. Nachádza sa vo Washingtone. A tam teraz s Louisom mierime.
Ja viem. Som tá najhoršia autorka ever. Čudujem sa, že to vôbec niekto číta. Veľmi ma to mrzí, bola škola a na písanie som sa vykašľala. Kto končíte základku, alebo sa chystáte na maturity, viete o čom hovorím. Písanie mi chýbalo, ale nemala som inšpiráciu, alebo chuť niečo napísať. I'M SORRY! Mohla by som vám napísať, že budem pridávať častejšie, ale nechcem klamať... Dúfam, že ste si túto časť užili, hviezdičkujte a píšte, kto to so mnou nevzdal a stále číta :) Ďakujem za vašu trpezlivosť, neviem kedy bude ďaľšia kapča, ale posnažím sa nejako dokopať k písaniu :)
