* Destiny *
Už hodnú chvíľu sedím na posteli so sluchátkami na ušiach a učím sa. Aspoň predstieram, že sa učím. Moja mama je v tomto neznesiteľná. Viem, že chce pre mňa len to najlepšie, ale ani nevie, čo chcem. Chýbajú mi tie časy, keď bol otec ešte nažive. Chýbajú mi tie večery strávené na gauči, spoločné pozeranie filmov, alebo kempovanie v lesoch. Chýbajú mi naše rozhovory. Odkedy zomrel, mama sa uzavrela do seba a všetci moji bývalí priateľia sa na mňa vykašlali, čo pre mňa znamenalo, že som sa nemala komu zdôverovať. Jediné rozhovory s mamou sa týkali školy. Škola. To miesto som odjakživa nenávidela. Nie, nemôžem povedať, že by som bola problémová, alebo prepadávala, práveže naopak. Len som si proste nikdy nechcela predstaviť svoju budúcnosť v nejakej zatuchlej kancelárií, alebo robiť zdravotnú sestričku, právničku a podobné blbosti. Nikdy som nechcela byť obyčajná. Vždy som chcela niečim vynikať. Poprvé som si uvedomila, čo chcem za každú cenu pozbytok svojho života robiť, keď mi otec daroval na vianoce akustickú gitaru. Bolo to krátko predtým, ako zomrel. Gitaru stále mám. Je to moja jedina spomienka naňho.
Pozrela som sa na displej mobilu. 22:58 ok Destiny je čas spať. Nechceš hádam posledný deň školy príjsť neskoro.
...............
Prebudila som sa na zvuk môjho budíka, čo bola moja obľúbená pesníčka od All Time Low - Canals.
" Nenávidím školu, " zopakovala som svoju každodennú frázu.
Vstala som z postele, vyčistila si zuby, učesala som sa a obliekla si svoje obľúbené čierne skinny jeans, šedé tričko s potlačou Green Day, moju obľúbenú červeno-čiernu károvanú košelu, obula si svoje čierne martensky, naniesla si na oči maskaru, urobili si jemné linky a frustrovane vyrazila do školy.
Už bola tretia hodina a ja som sa nemohla striasť pocitu, že sa dnes niečo stane. Neviem prečo som mala tento pocit. Dňešok mi proste len pripadal veľmi divný. Všade vonku panovalo neobvyklé ticho, bolo zamračené a vyzeralo to na búrku. Ale nie na tak len hociakú búrku. Toto je zlé. Pomyslela som si a vzápätí započula uširvúci ženský krik.
Ahojky! Takže 2.kapitola je už na svete :) Viem, že nedáva zmysel a je tak trošku odfláknutá, ale počkajte si už v 3. sa to všetko zvrhne :D Rozmýšľam, že začnem písať ešte nejakú druhú poviedku ale nemám nápady, tak čakám, kým ku mne zavíta inšpirácia :D aj dnes vám dávam limit 5 hviezdičiek :)
