Inner Relationship /VKook, TaeKook/ ✔️

6

,,Si bojovník Kookie."

=><=><=><=

Počul som známy hlas, ale nevedel som ho identifikovať. Bolo to čiastočne pre mňa aj vzdialené, ale zároveň také blízke, že som mal nutkanie hneď otvoriť oči a všetko zistiť. Pred tým tých hlasov bolo viac, ale postupne akoby zmizli.

Skúsil som pohnúť rukou alebo aspoň prstami, pretože som chcel dať najavo, že vnímam aspoň sluchovo, keď nie inak. No ako som pohol prstami, cítil som teplo a nejakú záťaž na mojej dlani.

'Niekto ma drží za ruku'

Takže vnímam aj hmatom, nie len sluchom. Takže to znamená, že vyvraciam tvrdenie, že som mŕtvy. Uvidím ešte svojich rodičov a budem môcť chodiť opäť do školy, chodiť von a robiť aktivity, ktoré ma bavia a napĺňajú. Ale dovtedy, budem musieť prejsť ešte ďalekú cestu, aby sa to mohlo stať. Asi mi naozaj nič iné neostáva ako poslúchať doktorov, ktorí ma budú mať na starosti.

Nevzdám to, rozhodne nie. Som silný, nie slabý.

Otváral som oči a hneď mi preniklo cez očné viečka ostré svetlo, ktoré ma donútilo znova zavrieť oči. Takže idem na to radšej pomaly lebo ešte aj oslepnem. Skúsil som to ešte raz, ale teraz som bol opatrnejší. Je pravda, že svetlo síce bolo stále také intenzívne, ale už sa to dalo zniesť.

Prvé čo som zachytil bolo biele svetlo a postupne sa pridávali aj obrysy rôzneho nábytku či okien a nakoniec aj dvoch postáv vedľa mojej postele. Po chvíľke zaostrovania, čo bola pre mňa neskutočne dlhá chvíľa som zistil, že to boli moji rodičia.

Appa Jin, držal moju ruku a hlavu mal položenú na posteli vedľa mňa a spokojne si odfukoval. Pričom Appa Namjoon síce tiež podriemkaval, ale hlavu mal zvesenú a vyzeral akoby nespal minimálne mesiac.

Bolo mi ich úprimne ľúto, čo si museli pri mne pretrpieť.

,,Appa?" hlesol som potichu.

Appa Jin sa len pomrvil , otočil hlavu na druhý bok a ďalej spal. Appa Namjoon niečo pohundral a zdvihol ku mne hlavu. Keď videl, že som už hore, ale som ešte stále dezorientovaný, tak sa postavil z miesta a prešiel ku mne na opačnú stranu, aby nezobudil Jina.

,,Ako sa cítiš Kookie?" spýtal sa ma. Jednou rukou si podopieral hlavu a druhou mi chytil ruku a pevne ju stískal.

,,Cítim sa akoby som vypil veľa banánového mlieka a nespal tri noci." čo bola vlastne pravda, pretože zle som sa tiež cítil, keď som vypil veľa sladkého a jediné sladké pijem tak kakao alebo banánové mlieko.

Appa Namjoon sa zasmial a pokrútil hlavou. Dobre vedel o čom hovorím, keďže som vždy dostal vynadané, že veľa sladkého pijem a skoro nič nejem kvôli tomu.

,,Aspoň, že ťa nič vážne nebolí a že si v poriadku. Jin by vyskočil z kože a zošalel, keby sa ti niečo stalo. Ver mi, že obaja by sme to neprežili, pretože si naše jediné milované dieťa." nahol sa nado mnou a dal mi pusu na čelo.

Toto som si naozaj veľmi vážim, že mám tak úžasných rodičov, ktorí mi stále dávajú najavo svoju lásku či už vo forme starostlivosti, jedla, ako venujú svoj voľný čas alebo len rozprávajú so mnou.

,,Aj ja Vás, aj keď občas niečo rozbiješ alebo pokazíš."