Odkaz pre Scarlet Fisher.

8.kapitola

Už sme sa obliekali, keď niekto zaklopal na dvere.
Počkajte!
Ale nikto nevstúpil.
Zobrali sme sa do obyvačky ale tam nikto nebol.
Halo?! kričala som.
Kde sú? opýtala som sa.
Podľa mňa robia to isté čo mi.
Pousmiala som sa.
Sadla som si na gauč.
Chceš niečo?
Áno, prinesieš mi vodu?
Dobre.
Sedela som a zo zvláštnymi pocitmi.
Bol tam smútok ale aj šťastie.
Zatvorila som oči a usmiala som sa, vyšla mi slza.
Scar!
Otvorila som oči.
Postavila som sa.
Toto neznelo dobre.
Čo sa deje?  V hlase som mala strach.
Spadol na zem pohár, rozbil sa.
Čo tam robíš? Išla som pomaly za ním.
Stál chrbtom ku mne.
Počula som nôž.
Otočil sa v očiach v jeho modrých očiach bolo zdesenie.
V srdci mal zabodnutí nôž jeho biele tričko sa sfarbilo do červená.
Nie! Chytila som sa za ústa.
Stiekla mi slza.
Padol na zem.
Videla som ho!
Bol to...bol to ten muž, ktorý do mňa vrazil v kníhkupectve.
To ste vy! Kto ste?
Bála som sa, kde sú ostatný!
Iba tam stál a usmieval sa.
Ty ma nepoznáš?
Nie mala by som?
Som váš nový školník Pán Miller.
Scott Miller.
Len som pozerala.
Prečo to robíte?
Aj k tomu sa dostaneme.
Chcela som bežať ale nešlo to.
Prečo to neide!
(prečo?!! kričala som).
Podišiel k Benovi a vybral mu nôž z tela.
Zatvorila som oči. Plakala som.
Sadneš si sama alebo ti mám pomôcť. Pôjdem sama.
Sadla som si za jedálenský stvôl.
Zo šuflíku vybral lepiacu pásku a prilepil mi ústa.
Obviazal Scarlet tak silno že ju páska drala do kože. Školník Miller položil nôž na stvôl zobral druhu stoličku postavil ju kúsok ďalej pred Scarlet. Sadol si obkročmo ruky mal na opieradle chrbta.
Kde začnem?
Chytil sa za bradu ako keby vážne rozmýšľal.
Oh, áno už to mám.
Žili sme s rodičmi a mojou mladšou sestrou Ceroline č tej starej, stuchnutej škole, kde to všetko začalo.
Najprv som sa tam narodil, áno počuješ správne  mama tam pracovala ako kuchárka takže na internáte sme získali horné poschodie.
Už vieš prečo to tam je zavreté.
Takže mama z otcom sa tam hneď ako získala prácu nasťahovali.
O pár rokov som sa narodil ja Scott Miller. A o neskvôr moja sestra Ceroline. Všetko bolo fajn lenže potom som začal študovať na tejto škole. Šikanovali ma.
V škole ale aj doma.
Doma za všetko čo sa mame nepáčilo
nedostal som jesť aj dva dni.
Zatvárala ma do pivnice a pivnice na internátoch sú hrozne. Keď som sa nevenoval sestre letela facka. A najlepšie bolo keď mi ruky strčila do hrnca z vriacou vodou.
Preto tie rukavice áno.
Kožené, lebo pletené by zanechali stopy. Som to ha ale šikovný.
Začal sa smiať.
Hmm... Hmmm!
Hovorila som cez pásku m
Čo nieje ta počuť srdiečko.
Že čo bolo potom?
O, áno
Nahneval som sa.
Ale ešte som počkal.
Až nastne ten deň.
Prišiel som zo školy, robil som si úlohy sestra sa hrala, mama bola v kuchyni pripravovala večeru. Otec bol v práci.
Bolo ticho až ho prerušilo silné tresknutie.
Vedel som že je zle.
Sestra rozbila vázu.
Porezala si ruku. Plakala.
Pribehol som k nej. Šiel som do kuchyne pre náplasťe. Mama ma videla, ako keby na ten plač nereagovala len na mňa.
Zbadala sestru a vázu.
Bolo jej jedno že okolo Ceroline bola kaluž krvi. Schmatla ju za ruku a šla sňou do kúpeľne. Chcel som jej v tom zabrániť. Odstrčila ma do tých črepín.
Dorezal som si aj ja tie zjazvené ruky.
Zamkla za sebou. Najprv som počul len rev, plač, krik lenže po pár minútach bolo ticho.
Pozrel sa dole na nohy.
Otvorila dvere pribehol som dnu.
Ležalo tam malé telíčko okolo hlavy mala obtočený sprchový záves.
Utopila ju. Vtedy som bol rozhodnutý.
Zabijem ju aj otca.
Prečo aj otca? opýtala som sa aj keď asi nebola správna chvíľa.
Prečo!? Prečo!?
Postavil sa zo stoličky.
Zastavil sa.
Zatvoril oči a znova si sadol.
Lebo nič nespravil, nič aby zachránil Ceroline ani mňa.
Ale on tam predca nebol?
Ale bol keď bíla mňa!
Mal tušiť že ublíži sestre!
Preglgla som.
A čo sa stalo potom?
Zabil som ich a odišliel som.
Založil som vlastnú rodinu.
Ale to ma nebavilo.
Ako ti povedali že zomrela moja žena a dcéra?
Tak že sa k vám vlúpali a že ich...
Znásilnili, povec to.
Bola som ticho, pozerala som sa dole na nohy.
Povec to!!
Znásilnili!!!
Vykríkla som na celý dom.
Ale pochybujem že nás niekto počul.
Nie, tak to vôbec nebolo.
A ako potom?
Spali sme, a mne sa zas sníval ten sen ako ma mama bije a ja ju bodám a bodám. Zobudil som sa ako zmyslov zbavení. Nevedel som čo robím.
Nebol som to ja.
Spod vankúša som vybral nôž.
Najprv som zabil svoju ženu a potom ju znásilnil. Šiel som do vedľajšej izby tam spala moja sedemnásť ročná dcéra.
Podrezal som jej hrdlo a znásilnil som aj ju.
On plakal?
Tielka mu slza, ktorá hneď zmizla.
A teraz chcete čo?
Pozrel sa na hodiny, dnes je presne rok od vraždy mojej ženy a dcéry.
Zanechať odkaz.
Aby sa na mňa nezabudlo.
A ako to chcete spraviť?
Už som spravil. Usmial sa.
A mimochodom zabil som tvojich rodičov, bojovali až do posledného vydíchnutia. Bolo dosť ťažké zabiť tvojho otca.
Znova som padala do tunela. Počula som ho len trochu.
Mama bola ľahšia. Vôbec sa nehýbala keď som jej dával dole nohavice.
Drž hubu!!
Dobre dobre, maj sa.
Len som chcel aby si to vedela.
Zobral nôž pomaly si ho priložil ku krku a strčil doňho ako keby ste ťahali k sebe dvere. Čepeľ noža mu prešla cez krk.
Mal otvorené oči keď padal na zem.
Ja som len sedela. Nechápala som. Bála som sa. Pozrela som sa pod seba a boli tam črepiny z pohára. Len tak tak sa mi podarilo jeden zobrať. Osvobodila som sa a vyšla som von s už len kričala o pomoc. Vošla som do prvých dverí ktoré som videla .
Zaklopala som.
Môžete mi pomôcť?

                      - koniec -