Katniss Everdeen-druhý život

Žrebovanie

Postavím sa do radu k ostatným deťom. Podľa tichých výkrikov detí v mojom veku usudzujem, že nám idú brať krv. Kým príde rad na mňa, obzerám si celé námestie. Dosť často sem nechodím, predsa deti zo Sloja tu nemajú čo robiť. Pomali sa posúvam do predu až sa ocitnem rovno pri stole. Za stolom sedí mierotvorkyňa. Zvučným hlasom povie: "Meno?"."Katniss Everdeenová."poviem tichým hlasom, že to sotva počuť. "Nastav prst!". Pozriem sa dolú na svoju ruku. "Poďme, nemáme na to celý deň!" Podám jej ruku a pichne mi do prsta ihlu. Potlačím svoj výkrik a idem sa zaradiť do skupiny 12 ročných dievčat. Prejde asi 5 minút a na pódium príde starosta, ktorý prednesie reč prečo Hry vznikli a k tomu nám pustia film o 13. Obvode. Nakoniec pricupitká žena so zelenou parochňou a do mikrofónu zakričí: "Vitajte, na 70. Hrách o život! Nech šťastie stojí vždy na vašej strane!" Medzitým sa tam dotacká mentor  a sadne si na stoličku. "Najprv ženy!"povie žena z Kapitolu. Dojde k sklenej guli s papierikmi. Zvieram si ruky strašne silno, k tomu sa mi ešte aj potia. Vytiahne papierik a vráti sa späť k mikrofónu. "Elizabeth Hunret"vyslový. Poobzerám sa okolo seba a dievča hneď vedľa mňa sa začne triasť. Je to ona! "Noták kde ťa máme?"nalieha žena z Kapitolu. Elizabeth sa pokúša tváriť, že to nieje ona. Ale až dosť neskoro, pretože to mierotvorcovia spozorujú. Idú krokom k nej. Keď ju prvý chytí za ruku, druhou rukou chytí mňa. Mierotvorca ju začne ťahať, ale ona sa ma nepustí. Nesnažím sa ani vytrhnúť z jej zovretia. Neviem čo mám robiť. Keď sa pridá druhý mierotvorca dievča začne kričať, vrieskať a hulákať. "POMÓC , PROSÍM!? zúfalo kričí o pomoc. Mierotvorca ju obuškom udrie po chrbte a dievča sa zvalí na zem. Zdvihnú ju a dotiahnu na pódium.
Každý sa na to so strachom v očiach pozerá. Ked dievča omámene stojí pri mikrofóne žena z Kapitolu jej zatlieska a pýta sa na dobrovoľníkov. Aj po jej zúfalom výstupe sa nikto neprihlási. Slzy jej tečú ako vodopády. Počas toho Kapitolská žena dojde k druhej guli ale ešte predtým zahlási, že sú na rade muži. Vyberie papierik a vráti sa späť. Prečíta meno..."Miles Tomson".... Po chvíľke ticha chlapec víde z radu štrnásťročných. Bez náznaku smútku sa postaví na svoje miesto na pódiu. Žena z Kapitolu zvaná asi Effie sa postaví nabok a k mikrofónu príde starosta, ktorý sa jej poďakuje a ukončí žrebovanie textom napísaným na kartičke. Deti sa zaradom rozchádzajú, vydýchla som si, že ma nevybrali ale je mi ľúto dievčaťa, ktoré tak veľmi žiadalo o pomoc.