Imperialy

Prológ

Ticho prelámané zvukom halogénových lámp pred triedou, je jediná vec, ktorá je momentálne počuť. Vo všetkých triedach je tma a v laviciach chýbajú žiaci. Nie je to vôbec obyčajný deň. Ráno bolo ešte vcelku pekne, ale v priebehu pár hodín sa zamračilo a vo veľkej diaľke je počuť aj hromy. Žiaci v laviciach chýbajú, ale v škole stále sú. Počas lockdownu sa všetci schovávajú práve pod nimi, vrátane mňa. Momentálne to bolo jedno z najbezpečnejších miest. Z diaľky bolo cítiť smrad pušného prachu, krvi a zhoreného mäsa, čo nie je veľmi príjemné. Z prichádzajúceho dažďa sa teplota v miestnosti schladila a na mojich rukách sa objavila husia koža. Všetci okolo mňa boli ticho s ozývajúcimi sa krokmi po hlavnej chodbe, ktoré boli čím ďalej hlasnejšie. Vojenské šnurovacie topánky s kovovou špičkou, už len podľa zvuku viem určiť o čo ide, môj otec má rovnaké. Ku tomu sa pridáva aj štrngotanie reťaze, ale neviem určiť načo alebo kde by bola. Rukami si objímem svoje plecia, moja koža je chladná a očami rýchlo prebehnem po spolužiakoch a profesorke. Všetci sedeli vo dvojiciach, väčšinou najlepší kamaráti, niektoré dievčatá plakali, báli sa, vrátane mňa. Neviem čo čakať, nikoho z ľudí v tejto triede nepoznám až na Erin. Až potom moje oči zablúdia na partnera vedľa mňa. Nikdy som si ho veľmi nevšímala, za tých pár dní som nemala ani veľmi čas. Jeho výraz tváre na dostal, vyzeral byť zamyslený a úplne vyrovnaný. Až druhá vlna chladu, ktorá sa prehnala mojim telom, má znovu vrátila do reality, moje celé telo sa kvôli tomu aj nepatrne zatriaslo.