God gave us blessing. (sk)

2. časť

Všetko sme zbalili , nahadzali do kufra a šiel ma hodiť domov. Bolo asi 9 hodín večer keď sme dorazili a pozvala som ho ešte dnu. ,,Dobrý deň pán Groissant. " pozdravil môjho otca. ,,Dobrý, dobrý." Odvrkol. Vôbec nechápem , prečo ho tak nenávidí. Veď je to najúžasnejší chalan pod slnkom a zniesol by mi aj modré z neba. Ale to môjmu otcovi nevysvetlíš.

Vošli sme do kuchyne, kde mama práve vyťahovala koláč z rúry. ,,Dobrý deň teta. " Pozdravil aj moju mamu.  ,,Oh ahojte zlatíčka. Práve som dopiekla koláč. O chvíľku to vychladne, tak vás rada ponúknem. " Keďže bol piatkový večer, mama mala dosť dobrú náladu. ,,Nerob si starosti mami. Ideme do izby." Usmiala som sa na ňu a už som ťahala Matta za ruku po schodoch do mojej izby.

Zamkla som dvere, začali sme sa bozkávať a vzájomne sme sa vyzliekali. Postrčila som ho smerom k posteli a každý si už vie domyslieť, čo sa ďalej dialo... Potom sme sa ešte asi pol hodinu rozprávali. ,,Miláčik? a si si istý, že ideš domov? " Milo som sa ho spýtala. ,,Áno, láska. Musím ešte vybaviť zopár vecí s rodičmi. " Obliekol sa a šla som ho vyprevadiť až ku dverám. Ešte raz sme sa pobozkali na rozlúčku a zavrela som za ním.

V kuchyni ma už čakal rozhorčený otec. ,,Ani mi nehovor , že si s ním spala." Povedal rozzúrene. ,,To ťa nemusí zaujímať oci. Je to naša vec. Už dva roky som dospelá a stále so mnou jednáš ako s malým deckom." Snažila som sa byť kľudná. ,, Prepáč Ashley. Viem , že ti kazím život ale musíš ma chápať. Vždy si bola moja malá princeznička a nejak rýchlo si vyrástla. "

,, Oci... ale prečo tak nenávidíš Matta? Veď aj on chce pre mňa len to najlepšie. " Prišlo mi to ľúto. ,,Nepovedal som, že ho nenávidím. Len som ťa chcel chrániť. Je to milý chlapec , chcel som len vedieť či budem prekážkou. " Vyhrkli mi slzy. ,,Ľúbim ťa ocko. A nie ... niesi prekážkou. On ťa má rád aj keď si taký... A musím ti niečo povedať. Chceli sme spoločne ale keď už máme takú chvíľku..." Otec ma prerušil. ,,Hovor, ja to neprezradím." Dúfala som, že ho to nezraní. ,,Matt ma požiadal o ruku." Vyhrklo zo mňa v napätí.  ,,Čože?  To je skvelé. Gratulujem a dávam vám požehnanie. Už niesi moja malá dcérka, si zodpovedná žena. Dúfam, že sa nám o teba dobre postará. Lebo keď nie..." Obaja sme sa zasmiali a objala som ho.

,,A ešte jedna vec... sťahujeme sa do Denveru. Matta povolali hrať za Colorado Avalanche." Otec od radosti skoro vyskočil zo stoličky. ,,Wau. Môj zať hokejista v NHL? Úžasné... ale počkať on ťa tu nechá samú? " náhle zosmutnel. ,,Nie oci. Sťahujem sa tam s ním." Povedala som. ,,Zlatko veď to je veľmi ďaleko. " Povedal a zaleskli sa mu oči. ,, My to zvládneme ocko. Nemaj obavy. " Usmiali sme sa.

Vybrala som sa do izby, prečítala som si zopár strán mojej obľúbenej knihy a zaspala som.