God gave us blessing. (sk)

3. časť

Augustová sobota.

Dnes sa sťahujeme do Denveru. Všetky svoje veci mám už pobalené a práve prišiel Matt. Otec, Tommy (môj brat) a Matt už všetko naložili do kufra.

,, Budeš nám tu chýbať Ashley. Aj ty Matt. " Povedala moja mama so slzami v očiach. ,,Neplač mami. Budeme vás navštevovať a radi vás uvítame aj u nás doma. Však Matty? " Usmiala som sa na neho a chytila ho okolo pásu. ,,Veľmi radi." Povedal a všetci sme sa usmievali ako takí blázni. Ale však čo už.

,,Dobre sa nám tam o tu našu dcéru  staraj Matthew." Povedal otec. ,,Nemajte obavy, pán Groissant, postarám..." Otec ho prerušil. ,,Aký pán?  Pre teba som Joe." Podal mu ruku a potom sa objali. Asi najkrajšia chvíľa v mojom živote. Zahrialo ma pri srdci.

Rozlúčili sme sa asi po piaty krát, to isté u Duchene-ovcov a mohli sme vyraziť na cestu. Čakalo nás 6 hodín cesty. Dohodli sme sa, že sa budeme striedať. Mali sme stiahnutú strechu na našom cabriolete a vlasy nám viali v letnom vánku. Po pol hodine cesty Matt pustil nejaké tie country vypaľovačky a spievali sme. Tieto momenty s ním najviac zbožňujem. Keď sa len tak bláznime ako malé deti.

Zastavili sme sa ešte na obed v našej obľúbenej reštaurácii, kde sa asi dlhšie nevrátime. Bude mi to chýbať, ale mám pocit, že v Denveri nás čaká krajší život.

Nasadli sme späť do auta, no teraz už so zatiahnutou strechou, pretože sa mierne ochladilo. Padali mi viečka a nalievala som sa kávou, aby som nezaspala. No nepodarilo sa mi premôcť spánok a nakoniec som mu plne podľahla.

Zobudila som sa až okolo siedmej. Stáli sme na pumpe. ,,O 20 minút sme doma zlatko. " Povedal Matt keď si sadal späť do auta. Podal mi fľašu limonády. ,,Napi sa. Musia byť smädná. " Usmial sa a naštartoval. ,,Ďakujem." Tiež som mu venovala úsmev.

,,A sme tu." Povzdychol, keď sme zaparkovali pred našim domom. ,,Je to tu krásne. Ľúbim ťa Matty. " Pohladila som ho po jeho tmavých vlasoch. ,,Ja teba viac Ash." Usmial sa a pobozkal ma. Vystúpili sme z auta a Matt vzal z kufra len jednu krabicu, kde boli základné veci, pretože sme boli dosť unavení.

Tesne pred vchodovymi dverami hodil tú krabicu na zem a vzal ma na ruky. Nejak sa nám podarilo otvoriť dvere a niesol ma priamo do obývačky. Položil ma na pohovku a začali sme sa bozkávať. ,,Hej Matty... počkaj. Nechali sme krabicu pred dverami." Začali sme sa zasa smiať. Vrátil sa pre krabicu a prezliekli sme sa. Prischlo mi Mattove tričko, ktoré mi siahalo asi do polovice stehien. Fakt super. Dom, vlastne už náš domov,  je naozaj úžasný a plne zariadený.

Zapli sme si telku a o chvíľku sme zaspali.