Obyčajne neobyčajný život ❤

4. Kapitola

Vtrhla som do izby chvala bohu Em bola tu
" Preboha Rosie čo sa ti stalo? " Em si čitala knihu alebo sa učila neviem ale keď ma uvidela postavila sa ako strela.
" Ja ja nič len som natrafila na jedneho neprijemneho chalana nič mi nieje "
" A prečo si taka zadichčana ako keby si behala maratón? "
" Len som myslela či by sme nešli nakupovať vieš tak som sa ponáhľala za tebou aby nas ešte pustili " čo som to trepla to mi nikdy neuveri
" Ok ale fakt ti nič nieje? " pozrela sa neverčivým pohľadom
" Fakt mi nič nieje" teraz veľmi nemám chuť isť nakupovať ale keď mi to zožrala nemôžem to zrazu zmeniť
" Em ? " spytala som sa jej
" Hmmm "
" Ale keď chceme stihnuť obchody mala by si si pohnúť alebo sa ti nechce ísť?" prosiiiim prosiiim nech povie že sa jej nechce
" Aha idem len sa obujem "
*** *** *** ***
" Už sme obehali hádam všetky obchody s oblečením môžme už ísť prosiiiiim " pozrela som na Em psimi očami
" Fakt si nechceš kupiť ešte niečo? Veď si si kúpila iba to čierne tričko a to biele sako hmm? "
" Nie to mi stači len už poďme " zaprosikala som
" Okay keď všetko tak môžme isť " usmiala sa
Už sme boli skoro von ale Em zase niečo zazrela
" Pozri sa na tieto topánky oni len prosia EMILY KÚP NÁS " prevratila som na ňu oči
" Fajn ale ja ťa počkam von "
" Okay bude to rychlovka sľubujem "
Otočila som sa aby som vyšla von ale nechtiac som narazila na nejakeho chalana
" Och prepáč nechcela som " nič trapnejšie saa mi nemohlo stať
Tašky mi spadli ale on mi ich podvihol. Keď sa dvíhal aj s mojimi taškami pozrel sa mi do oči . Mal veľmi temné sivé oči.
" Ďakujem " začala som sa červenať
" To nestálo za reč "
Bol možno o hlavu vyšši
" Ty si tu asi nová však " zdvorilo sa spýtal
" Ja ehm ano " sklonila som hlavu
" Ja som Jack treti ročnik ty? "
" Rosie " čo to ma znamenať ?
" Fajn Rosie už musím ale dúfam že sa ešte uvidíme " žmurkol na mňa a odkráčal preč.
Čo sa mi dnes ešte nestane? Zobrala som tašky zo zeme a išla si sadnúť na lavičku.
" Aa tu si no čo na nich hovoriš? Em ukázala na svoje nohy, na tie nové lodičky
" Celkom fajn " pousmiala som sa
" Celkom ? "
" Nie nie tak som to nemyslela sú úžasne len dnes nie som vo svojej koži"
" Dobre poďme domov "
Už sme skoro pred univerzitou. Ale počkať nieje to Lesly?
" Em stoj! Že je to Lesly ? Tam " ukázala som jej prstom
" Asi áno poďme radšej aby sme nemali problém "
" Ale treba jej pomôcť veď je úplne mimo "
" Tak choď ale mňa do toho nepleť " zdvihnutým obočím sa sa na ňu pozrela
" Dobre ale zober mi tašky s nákupom idem jej pomôcť " rozbehla som sa k nej. Sedela na chodniku a chrbat mala oprety o múr steny
" Preboha Lesly čo sa ti stalo? " pribehla som k nej a kľakla som si
" On..." začala plakať
" Kto on? Lesly pozri sa na mňa "
" Ten bastard ma nechal pre nejakú malú šťandu..." Chytila som ju za ruku a snažila som sa ju postaviť
" Poď odvediem ťa na izbu chvala bohu že ťa žiaden z učiťeľov nevidel inak by si mala poriadny prúser "
" Už mi je to jedno "
" Ake čislo ma tvoja izba? "
" 13 či 14 neviem hihihi " postavila som ju a dala jej ruku okolo môjho krku
" 13 hej určite " vykrikla
" Okay poď prekladaj nohy "
*** *** ***
Zaklopala som na izbu 13 a otvorilo mi dievča uplne odlišne od Lesly
" Ahoj Lesly tu byva s tebou? " opýtala som sa milym hlasom
" Ano preboha to už je za tento tyždeň 2x čo sa opila na mol Ďakujem že si ju priviedla " usmiala sa
" Rada som pomohla. Môžem ju uložiť ? "
" Jasné poď ďalej "
Lesly ešte stále mala ruku okolo môjho krku tak som ju dala sadnuť na jej posteľ a išla po lavor na zvratky. Keď som otvorila dvere z kúpelne kde bol lavor pri jej postely stál Rayn, Alex a Jeem. Položila som lavor k postely a chcela isť preč no v tom podišiel ku mne Rayn
" Ďakujem za Lesly a s tým zmrdom si to ešte vybavim. "
" Nemáš začo " odvrkla som
Zvrtla som sa na Päte a odišla... Tváril sa akoby sa nič nestalo...

Ahoj dopisala som túto kapitolu ale nejako so mi to nepozdáva nevadi
Ďakujem všetkym čo čitaju túto story ĎAKUJEEEEM :-* :-*
#Viki