Obyčajne neobyčajný život ❤

28.Kapitola

Túto kapitolu venujem Betke Belianskej :-)

Rayn=

Musím isť za ňou. Vošiel som do hotela privolal výťah a vystúpil som na našom poschodí. Zaklopal som na Rosiene dvere. Nikto neotváral. Skúsil som to ešte raz. Po nekonečnom čakaní mi otvorila nejaká pani.

" Čo si želáte? " spýtala sa ma

" No ja to-to bude omyl prepáčte " usmiala sa a zavrela dvere

Odišla? Kedy? Ako? Musím jej to nejako vysvetliť.

Vošiel som do svojej izby. Kate ako inak si užila noc v plnom prúde. Sadol som si na posteľ a pozrel sa na náramok. Zmenila ma. Úplne od základov. Neviem ako ale stalo sa. Musím jej dokázať že ju m-mil... To slovo som ešte nikdy nepovedal. Vždy som si myslel že môj život bude iba o húlení a opíjaní sa a takéto slová do úst typom akým som bol nepatria ale ONA... od prvého dňa čo nám ju Lesly predstavila som cítil niečo nové. Nové čo mi nikto doposiaľ neposkytol ani moja tak zvaná rodina. Nič iné ich nezaujímalo iba to aby meno Cooper nebolo na posmech.

*** *** ***

Rosie=

Je sobota ráno. Presvedčila som rodičov aby ma odviezli na intrak už v sobotu aby som stihla pozháňať učivo...

Sedím v aute a asi čoskoro zaspím. Zachytila som ešte to ako sa moja mama rozpráva s otcom kedy si po mňa znovu prídu.

~

Pomaly sme prichádzali na parkovisko pred internát.

" Máš všetko? " spýtala sa ma mama

" Áno mami mám všetko " prekrútila som očami lebo sa ma to spýtala aspoň tri krát

" Fajn a nieže ťa znova nájdeme v takom stave ako minule. Jasné? " pozrela sa na mňa prísne

" Neboj môžeš sa spoľahnúť " pokrútila som hlavou

" Okay tak sa drž a nezabudni sa učiť " pritiahla si ma bližšie a objala ma

Nastúpili do auta a nezabudli mi zakývať. Zobrala som si kufor a vybrala sa hore do izby.

Stála som predo dvermi. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila ich.

Pomaly som sa dotrepala dnu. Nakukla som do kuchyne.

" Ehm... to ma ani neprivítaš? " podpichla som do Em

" Ó Rosie ahooj " keď ma uvidela začala vyskakovať a obýmať ma

" Ahoj nerozpuč ma " hovorila som pomedzi jej dosť silné objatie

" O prepáč. No ako bolo? Čo si celý ten čas robila? Užila si si to...? " zavalila ma hrbov otázok na ktoré som potrebovala čas

" Pomaly nechaj ma vydýchnuť " pozerala som na ňu dosť prekvapeným výrazom tváre

" Fajn dáš si niečo? A prečo si mi nedala vedieť že prídeš? " znova otázky už doosť!!!

" Nie ďakujem nič si nedám a vedieť som ti nedala preto lebo som si myslela že budeš robiť toto!

" Čo toto? " pozrela na mňa nechápavo

" To že zmätkuješ pre nič za nič " zaškerila som sa

" Óu prepáč ja len som strašne rada že si tu. Ani si nevieš predstaviť aká tu bola nuda " odfrkla

No u mňa to bolo zasa naopak -_-

*** *** ***

Trochu som si oddýchla od cesty a teraz mám na pláne isť za Lesly a chalanmi. A ako som povedala medzi mnou a Raynom je koniec. Neviem čo bude potom keď príde. Ale teraz to neriešim nie je tu.