Linda ako malé dievča utrpela obrovskú stratu, ktorá jej obrátila život naruby. Jedna noc jej vzala oboch rodičov naraz. Osudom skúšaná mladá žena sa musela odvtedy pretĺkať nástrahami každodenného bytia takmer úplne sama.
Trauma má však vlastnú gr...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
„Oci, oci, poď sa so mnou hrať! Ja budem zlodejka a ty ma musíš chytiť!" Ťahala som svojho ocka za košeľu, hľadiac na neho psím pohľadom, ktorý ho vždy dokázal obmäkčiť.
„Linduška, zlatko, nechaj ocka aspoň chvíľu sedieť. Naháňania zločincov má predsa dosť v práci," ozval sa z kuchyne zvonivý hlas mojej dobrosrdečnej mamičky.
„Ale mami, ocko je ten najšikovnejší policajt na svete! Môj najlepší ocko! Určite sa so mnou na chvíľočku zahrá, však oci?" Neprestajne som ho vábila k hraniu, až sa napokon zodvihol zo sedačky, vypol televízor a venoval mi zmierlivý úsmev. Už-už som ho chytala za ruku s cieľom vtiahnuť jeho vysokú mužnú postavu do svojej krásnej izbičky, keď nám znenazdajky zazvonil telefón.
Ocko prudko vykročil a raz-dva bol pri ňom. Po krátkom hovore mne a mamičke oznámil, že bol odvolaný k súrnemu prípadu a musí rýchlo odísť.
„Oci, nechoď preč! Kedy sa budeš so mnou hrať?" Kútiky úst mi náhle poklesli do posmutneného výrazu. Môj veľký hrdina ku mne pristúpil, pohladil ma po strapatých čiernych kučerách a sklonil sa bližšie k mojej skormútenej tvári.
„Pozri sa na hodinky, dcérka. Čas už dávno ovládaš. Keď bude deväť, zaručene budem doma, nemaj obavy. Potom, ak mamička dovolí, ešte sa spolu chvíľku zahráme, dobre?" Uštedril mi pusu na čelo a chytro sa utekal rozlúčiť aj s mamou.
„Dávaj na seba pozor, prosím. Budeme ťa čakať. Ľúbim ťa," šepla mamka ockovi, pobozkala ho na líce a ja som sa ani nestihla poriadne spamätať, môj otecko - policajt bol zrazu preč.
Čas bežal a ja som neustále hypnotizovala ručičky starých stolových hodín v obývačke dúfajúc, že už bude deväť.
Mama sa mi niekoľkokrát pokúšala nahovoriť, že by som si radšej mala ľahnúť, pretože sa s ockom lepšie zahráme zajtra, keď budeme obaja do ružova vyspinkaní. Ja som ju ale nemienila počúvnuť. Môj ocko, hrdina, bol tento týždeň v práci oveľa viac než inokedy, preto som si spoločné chvíle s ním len sotva stihla užiť. Maminka je skvelá a tiež ju mám najradšej na svete, no hru o chytaní zločincov sa so mnou najlepšie vie zahrať práve on.
Ešte počkám, určite čoskoro príde.
Deväť, desať, jedenásť...
Zaspala som prevesená cez operadlo gauča, opierajúc sa o skrinku, ktorej dominovali hodiny od babičky. Uprostred hlbín snívania mi už nevadilo, keď ma mamička preložila do svojej postele. Snívala som o tom, ako ma ocko chytí, že som kradla jablká zo susedinej záhrady a poriadne ma za to vyšteklí. Aký krásny sen. Veľmi som sa smiala. Tak veľmi, až mi tiekli slzy.
Cinganie zvončeka ohlásilo uprostred noci prichádzajúcu návštevu. O takomto čase však už návštevy predsa nechodia, že? Určite to bude môj ocko!
