9

93 8 0
                                    

Bežný stereotyp dňa.

Ráno vstanete, urobíte rannú hygienu, najete sa, idete do práce, prídete z práce, oddychujete a nakoniec idete do postele. Toto isté dookola každý jeden deň. Teda myslel som si to. 

Až na jedno ráno, kedy som sa zobudil na to, že pri mne vlastne skôr na mne leží chlapec, ktorý vyzerá, že za chvíľu príde do kontaktu s pubertou. Bolo by to v pohode, keby som toho chlapca poznal či mal ho na starosť od nejakých známych, ale nebolo to tak.

Na prvý pohľad vyzeral ako moja bábka Jin. Navonok krásne jemné a blonďavé vlasy, porcelánová pokožka len všetko v živej forme. Chvíľu som bol zmätený a v šoku, ale to je predsa prirodzená reakcia človeka no  potom, keď som si vlastne uvedomil, že na mne niekto leží, hneď mi začali pracovať kolečka v hlave.

Celý ten čas čo som bol v práci, rozmýšľal som ako sa toto vlastne všetko udialo. Nie je predsa možné, aby z bábky vzniklo niečo živé nie ešte človek, nemám pravdu?

Aj keď sa mi raz zdalo, že som uvidel malú iskru v jeho očiach, ale bral som to ako odraz od niečo. Možno od nejakého svetla z nápisu nejakého náhodného obchodu alebo keď niekto prechádzal okolo môjho domu so svetlom. 

Ale čo ak je to Jin?

Predsa len, poznám tu každého kto býva v tomto meste. Žeby som sa podcenil a niekoho som nezaregistroval alebo to môže byť predsa aj niekto kto sa len prisťahoval, ale to by sa už tu o tom klebetilo. No na druhej strane by sa tu nemal ako dostať, pretože mám dobre zabezpečenie a nikto by sa tu len tak nedostal, ani ten najlepší zlodej.

Som z toho celého už zmätený.

Nerozumiem tomu.

Keď prídem domov, tak dúfam, že tam už nebude.

Jediné logické riešenie alebo skôr názor je, že utiekol od svojej rodiny, či už z vlastnej alebo z tej, ktorá si ho adoptovala. Možno sa len tam necítil dobre a hľadal si len nové útočisko.

Bože chlapec,  čo si mi to urobil?

I'm back guys:))

Hybrid Child /NamJin/ ✔️Donde viven las historias. Descúbrelo ahora