Sandy rada trávi dni osamote v opustenej zátoke. Voda a piesok sú jej priateľmi. No raz príde čas, kedy jej osamelé dni skončia, pretože sa objaví on.
On z mora.
Poviedky a novely budú v zbierke zverejňované nepravidelne. Neviem, koľko ich bude. Vžd...
Tomášova sestra Alicka odmieta ísť spať bez rozprávky o morskej víle. Preto jej Tomáš o týchto kúzelných bytostiach často rozpráva. No ani jeden z nich nepredpokladal, že rozprávka o nežnej víle sa môže zmeniť na horor.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
„Ty si ten najlepší brat na svete," povedala Alicka, keď som dorozprával v poradí štvrtý príbeh o morských pannách. Hlavne, že včera som bol najhorší, lebo som jej nechcel požičať telefón.
„Som rád, ale teraz by si už mala spinkať." Prikryl som ju. Pohľad mi padol na obliečky s motívom rozprávky o malej morskej víle Ariel.
„Povieš mi ešte jednu rozprávku? Prosím." Nahodila výraz prosiaceho šteňaťa. V tomto je majsterka.
„Ali, ja zajtra vstávam do školy."
„To nevadí."
„Možno tebe to nevadí. Ale mne áno. Najradšej by som tam nešiel."
„Tak vidíš. Nemusíš. A môžeš mi povedať ďalšiu rozprávku o mori a o morskej víle." Usmiala sa štrbavým úsmevom. Okolo hlavy sa jej rozprestieral závoj jemných blonďavých vlasov.
„Zajtra. Treba mi spať. A tebe tiež. Potrebuješ vyležať chorobu. Dobrú noc, malá morská víla." Postavil som sa. Vo dverách som sa otočil. „O chvíľu ťa prídem skontrolovať, beťárka."
„Nemusíš." No jasné. A celú noc bude vystrájať a hrať sa, že jej bábiky sa zmenili na morské víly.
Rodičia dnes išli na návštevu. Otcov kamarát oslavuje päťdesiatku. Vrátia sa okolo polnoci a dali mi za úlohu postrážiť Alicku, ktorú opantáva hyperaktivita aj napriek tomu, že je chorá a má zápal priedušiek. Kde to decko berie toľko energie? Keď som chorý ja, vkuse spím. Nevládzem sa ani pohnúť. Ale ona bez rozprávky o morskej víle spať odmieta.
Oprel som sa o zatvorené dvere na Alickinej izbe a na telefóne skontroloval čas. Už je takmer desať hodín. Zajtra máme nultú hodinu chémie s blbou učiteľkou. Kiežby som sa od Alicky nakazil, aby som nemusel do školy.
Zdola sa ozval štrngot kľúčov a otcov hlas. Rodičia sa vrátili skôr ako plánovali. Vošiel som do svojej izby s myšlienkou, že sa skúsim aspoň niečo naučiť, nech neschytám guľu, ak by sa chemikárka rozhodla, že bude skúšať. Keď som si sadol a otvoril zošit s poznámkami, pípol mi Messenger. Bol to kamarát Dušan.
Dušan Sakmár:Čau, Tomáš. Práve som zohnal lacné letenky do Grécka. Nechce sa ti ísť? Vraj sú tam sexy baby.
Tomáš Demovič: Do Grécka by som rád. Keď spomínaš baby, o to radšej.
Dušan Sakmár: No super. Tak si zbaľ veci. Odlietame o päť hodín.
