THE LITTLE MERMAID ✔

34.│Kancelária Maxa Shanea

Keď Shane dorazil na miesto činu, nemal slov.

Len mlčky vyvaľoval oči na tú spúšť, ktorá nastala na mieste, kde kedysi stál bar Peklo v raji. Po bare veľa neostalo – len prázdny priestor plný trosiek a zvyškov ľudí.

Všade sa povaľovali tehly, zvyšky osvetlení, kusy niekdajšieho nábytku, zdrapy krvavého oblečenia a kde-tu, kde to ešte technici nestihli zaznamenať, ostávali aj časti ľudí. Tam bola niekoho strapatá hlava, vedľa nej odtrhnutá ruka a niekoho chodidlo ešte stále stálo v lodičke, no zvyšok tela nebol nikde. Tá bomba bola sila.

Shane sa mlčky rozhliadal okolo seba. Bola tma, ale každý pracoval rýchlo a najlepšie ako dokázal. Pri takýchto obrovských miestach činu si nemohli technici dovoliť, aby skúmali každý detail hodiny. To by sa stadiaľ nespratali nikdy. Namiesto toho všetko dokumentovali fotkami a videami. Zbierali vzorky zo všetkého, z čoho sa dalo. A až skončili s jedným sektorom, niekto to po nich hneď upratoval.

Budú tu asi do obeda, blyslo Shaneovi mysľou.

Klesol na najbližší schodík a zaboril si tvár do dlaní.

*****

Phoenix dorazila do Shaneovej kancelárie len chvíľku po tom, čo jej telefonoval a oznámil jej ako dopadlo Alexandrovo stretnutie. Všetko vyletelo do vzduchu. Inak sa to opísať nedalo.

„Čo sa, doriti, stalo?" vyhŕkla Phoenix a prebehla si rukou po neupravených vlasoch. „Dole je to ako v blázninci!"

„Za to môže asi tých dvadsať mŕtvol roztrhaných na cimpr-campr!" vyhŕkol Shane a tresol hlavou o vlastný stôl.

„Mohol by si mi to konečne vysvetliť normálne?"

Shane zdvihol hlavu a vtedy si všimol, že spod svetra jej ešte vykúka vrch pyžama. Takže doslova vyletela z postele.

„Peklo v raji včera vybuchlo. Bola v nej nastražená bomba a dvakrát hádaj – vybuchla presne v čase, keď mal doraziť ten tajomný kupujúci. Náš vrah za sebou zamietol stopy s dokonalou precíznosťou."

„Spomaľ. Čo Alexander?"

„Žije. Spolu asi s piatimi ďalšími ľuďmi z baru. Ostatných to roztrhalo. Bol som tam ešte večer. Vyzeralo to tam..." striaslo ho a to bolo výrečnejšie než všetky slová. „Alexander mal skurvené šťastie. Teda, možno. Nie je isté, či prežije. Výbuch mu odtrhol jednu nohu, má rozbitú hlavu a hoci je jeho stav viac-menej stabilizovaný, je v kóme a žiaden doktor sa nechce zaručiť za to, že sa z toho dostane. Je v nemocnici, pred jeho izbou je hliadka dvadsaťštyri sedem."

Phoenix si povzdychla. „Bože môj."

„Asi tak," zašomral Shane. „Alexander bol pravdepodobne ten, čo spustil výbuch. Pyrotechnici majú už čiastočnú rekonštrukciu situácie a vyzerá to tak, že bomba bola skrytá v rohu skladu, čo najbližšie k uličke. Takže jej sila sa sústredila tam. Zrejme tam bola skrytá dlhšie, inak by nedávalo zmysel, prečo by ho vrah nepripevnil rovno na dvere. Pravdepodobne to prebiehalo tak, že vrah vošiel do skladu, ale bomba bola už nastražená. On musel len koniec motúza pripevniť ku kľučke, ktorá keď sa pohla, všetko explodovalo. Sklad je krátky, kým sa za ním vybral Alexander, vrah sa dostal von a zrejme aj preč z uličky. Alexander stisol kľučku, no zdá sa, že pochopil, že niečo nie je v poriadku. Ochránili ho totiž dvere, a tak nebol vystavený priamo sile výbuchu, ale mal štít. Najlepšie zo všetkých prítomných pochodil barman, ktorý sa akurát skláňal pod pultom, lebo mu spadli drobné. Odišiel len s niekoľkými škrabancami, modrinami a doživotnou traumou."

Phoenix si tiež zúfalo zaborila hlavu do dlaní. „Aká je pravdepodobnosť, že načasovanie výbuchu bolo čisto náhodné?"

„Nemožné," pokrútil Shane hlavou a spomenul si, že jemu to tiež napadlo ako prvé. Dúfal, že ich prípad nemá s výbuchom nič spoločné, no stačil krátky triezvy pohľad a bolo to jasné – ich vrah zametal stopy.