Last rulers of rose

🌹🌹🌹🌹🌹

  Presne o tri hodiny neskôr sa Hyunlin zobudil s pocitom obrovského strachu. Skontroloval či je Seomin v poriadku a keď sa uistil, že s ňou nič nie je, rýchlo sa premiestil z postele ku kolíske kde spokojne spinkal Jimin. Hneď ako ho uvidel, bol si tak istý, že sú obaja v poriadku. Oddýchol si ale stále mal pocit, že je niečo v neporiadku. V tej chvíli mu v hlave preblikla spomienka z noci. Opatrne chytil Jiminovú rúčku a jemne ju naklonil, no v žiadnom prípade nečakal, že uvidí to čo mal v danej chvíli pred očami.

  ,,Seo, Seomin. Seomin vstávaj. Láska." Snažil sa ju opatrne zobudiť. Nechcel ju budiť takto skoro po tak náročnej noci, no táto situácia si to vyžiadala inak.

  ,,Zlatko stalo sa niečo?" spýtala sa ho ešte rozospatým hlasom.

  ,,Mrzí ma, že som ťa takto zobudil, ale na niečo by si sa mala pozrieť." Povedal ako prešiel naspäť ku Jiminovy, ktorý mal už otvorené očká a hľadel na nich dvoch. ,,Pozri," povedal a palcom ukázal na Jiminovú ruku.

  Seomin sa pozrela kam jej manžel ukázal. Na jej tvári sa zračilo prekvapenie ale hlavne strach a obavy.

  ,,Vieš čo to znamená?"

  ,,Že ak niekto príde do nášho domu, Jimina zabijú."

  Znaky Zaradenia sa získavajú až v 17 roku života. To je minimálne to čo si všetci myslia. Lenže na Jiminovej drobunkej rúčke sa rysoval pravý Znak Ruže. No líšil sa od ostatných. Líšil sa absenciou farieb. Jeho znak bol čierny.

  ,,Nemôžme to nahlásiť. Nemôžme im dať naše dieťa. Prosím, nemôžme," začala panikáriť a nariekať Seomin a vzala si Jimina na ruku. Privinula si ho ku sebe tak ako len mohla a opatrne sa s ním kolísala.

  ,,Neboj sa, nikomu ho neodovzdáme," povedal rozhodne Hyunlin a pozrel sa okolo seba. Na jeho tvári sa po krátkej chvíli objavil pohľad, ktorý má vždy keď ho niečo napadne. ,,Počkaj tu chvíľu," povedal Seomin a odišiel z miestnosti. Prišiel ku dverám vedúce do pivnice. Bola to len menšia komôrka ale dalo sa do nej uschovať množstvo vecí. Po necelej minúte hľadania, vybral z pod jednej police menší košík. Prišiel aj spolu s ním naspäť za Seomin, ktorá sa naňho pozerala so zmäteným pohľadom. ,,Pamätáš si na môjho strýka Chanjiho?"

  ,,Chanji? Um, myslím že viem koho myslíš. Nenasťahoval sa do tej chatky pri jazere Andong? Čo je s ním?" spýtala sa zamyslene.

  ,,Dali by sme ku nemu na chvíľu Jimina. Za štyri ďalšie hodiny sa vráti Jihyun. A spolu s ním prídu aj Modropláštici a ak to tu prehľadajú a nájdu ho, je koniec. Cesta ku tomu jazeru je jedna a pol hodiny, keď si od Minsu požičiam koňa. Prídem tam, všetko mu vysvetlím a prídem naspäť. Keď potom príde Jihyun aj s Modropláštikmi, povieme im, že dieťa zomrelo pri pôrode. Čo ty na to?" vysvetlil je svoj plán. Seomin nad tým dlhšie rozmýšľala ale prikývla.

  ,,Dobre. Prichystám veci. Ty choď vybaviť toho koňa," rozkázala mu ako vzala do rúk prikrývku a zabalila do nej Jimina. Hyunlin prikývol a rýchlo odišiel z domu.  Seomin položila Jimina opatrne do prúteného koša s krytom na vrchu, tak aby dieťa nebolo vidno a pomaly s ním prišla ku vchodovým dverám. O pár minút na to prišiel Hyunlin aj s osedlaným koňom a položil naň košík. Upevnil ho tak aby po ceste nemohol spadnúť a vysadol do sedla.

  Cesta ku jazeru Andong môže byť zradná. Vedie cez hustý les v ktorom by sa neskúsený človek stratil a potom po úzkej rímse po ktorej je náročne kráčať. Hyunlin bol pri svojom strýkovi od kedy sa nasťahoval do danej chatky iba raz, no aj tak si cestu zapamätal veľmi dobre. Opatrne išiel na koňovi tak aby sa jemu ani dieťaťu nič nestalo, až kým neprišiel na začiatok rímsky Élin. Zosadol z koňa, ktorého priviazal o jeden o posledných stromov, vzal si do rúk kôš a pomaly začal kráčať po boku rímsky. ,,Hlavne kľud Hyunlin. Nič sa nestane. Dôjdi na koniec a ideme." Uisťoval sa a kráčal krok po kroku ďalej a ďalej od začiatku. Opieral sa o kamennú stenu priamo nad jazerom a ako sa posúval, malé úlomky kameňov spadli po jeho boku a dopadli až do vody jazera. Ako padali nemohol si odpustiť a pozrieť sa za nimi. Bol vo výške približne 7 metrov a pod ním nebolo nič len voda. Bez kameňov, bez nejakého brehu v okolí. Len nepriehľadná voda ktorá vyzerala akoby bola nafarbená na čierno. Zavrel na chvíľu svoje oči a pevnejšie ku sebe privinul košík. Spravil ďalší krok no následne ustúpil opäť dozadu. Niekoľko väčších kameňov spadlo tesne pri jeho hlave. ,,Už len pár krokov. Už som skoro tam," hovoril si a snažil sa tak ukľudniť svoje dýchanie. Začal kráčať opäť ďalej, hľadiac priamo na koniec rímsy. Keď už ho delil len jeden krok od toho byť na pevnejšej zemi vydýchol si a vykročil.

  Opäť stál s nohami pevne na zemi. Z diaľky už videl chatku svojho strýka. S nadšením sa ku nej doslova rozbehol. Chatka bola jemne zarastená machom a pokrytá prachom. Cez pavučiny na okne sa nedalo pozrieť do vnútra. Zaklopal na dvere na čo dostal okamžitú odpoveď v podobe hluku padania vecí na zem. ,,Kto je?!" ozvalo sa spoza dvier.

  ,,Strýko Chanji? To som ja Hyunlin," odpovedal a dúfal, že mu otvorí dvere. Čo sa na jeho šťastie aj stalo.

  ,,Hyunlin!" povedal nadšene postarší pán. Mal šedivejšie vlasy a bradu. Jeho oblečenie bolo jednoduché, staré tričko a tepláky, kde tu nejaká dierka. Chanji vtiahol Hyunlina do objatia. ,,Čo tu robíš? Nesledoval ťa niekto?" Okamžite sa ho začal vypytovať.

  ,,Nie neboj, bol som opatrný. Ale prišiel som len na chvíľu. Mám na teba menšiu prosbu." Pozeral sa naňho a zdvihol vyššie košík.

  ,,Čo je tam?" spýtal sa a načiahol ruky ku košíku. Pomaly ho otvoril a nazrel dnu. Okamžite si všimol malej hlavičky dieťaťa a očiek ktoré naňho zvedavo pozerali. ,,Nie," povedal jemne so smiechom a pozrel sa na Hyunlina. ,,Nie," povedal tentokrát bez smiechu ale za to so strachom v očiach. ,,Nie, nie, nie nie-nie. Ja sa o deti nestarám." Začal od neho pomaly cúvať.

  ,,Strýko, prosím. Nemám inú možnosť. Dnes po Zaradení príde domov môj druhý syn a ak ho nájdu, tak ho zabijú," vysvetlil mu a pomaly vybral Jimina z košíka.

  ,,Prečo by to robili?" spýtal sa ho nechápavo Chanji a naklonil hlavu trochu na stranu.

  ,,Pozri." Ukázal na chlapcovu rúčku, na jeho Znak.

  ,,To nie je možné," povedal s prekvapením Chanji a prišiel ku nim naspäť bližšie. ,,Ako to?"

  ,,Nevieme, ale musíme ho niekam schovať. Nenechám nikoho ublížiť Jiminovy," povedal odhodlane a pozrel sa s naliehavosťou v očiach na svojho strýka.

  Chanji pomaly prikývol a načiahol ku Hyunlinovy ruky. Opatrne si od neho zobral na ruky. ,,Dám pozor aby sa naňho dohliadlo správne. Nič sa mu nestane," povedal mu s odhodlaním v hlase a prikývol na úplné potvrdenie. ,,Ale ak chceš byť naspäť u seba pred tým než sa vrátia ľudia zo Zaradenia mal by si už ísť," povedal v rýchlosti a Hyunlin sa rýchlo spamätal a prikývol.

  ,,Prosím, len nech je v bezpečí," povedal ešte raz ako za sebou zatváral dvere od chaty.

  ,,Oj joj, ty si ale dostal za osud. Musíš sa naňho dobre pripraviť krpec. Máš ale šťastie, že viem o niekom kto je toho schopný," povedal mu a dlhými prstami ho pošteklil na brušku. Jiminovy z úst vyšiel rozkošný smiešok.

1216 Slov˙-˙ ^^
Chims