„Vyber si DEKU!" (Todobakudeku)

1

Tento svet je zaujímavý. Nie neklamem. Zaujímalo by ma či aj tam, niekde ďaleko je nejaký iný svet. No ale späť k tomu nášmu. Svet v ktorom žijem je zvláštny. Väčšina populácie má "superschopnosti", niektorí tomu hovoria aj Quirk. Málokto vie túto silu používať správne,takže ju radšej nepoužívajú keď nemusia. No nájdu sa tu aj taký,čo ju používajú na páchanie zla..........

Oh....skoro by som zabudol.....Som princ Izuku Midoriya a mám 16. Na zámku žijem s mamou a nejakým tým personálom. Otca som nepoznal. Mama mi vravela že zomrel niečo pred tým ako som sa narodil. Som jedináčik to znamená že budem budúcim kráľom. Priznávam sa......tejto "úlohy" sa bojím najviac. Najradšej by som bol, keby som mohol žiť ako obyčajný človek. Veľa z Vás si asi teraz hovorí že som len ďalšie nevďačné a rozmaznané princiatko. Sklamem vás,ale niesom ako väčšina princov. Mne nezáleží na sláve,peniazoch a moci........Snažím sa byť čo najmilší a nápomocný. Ľudia ma majú radi a hovoria že budem skvelým kráľom. No samozrejme nájdu sa aj nejaký čo o mne hovoria ako o monštre heh.....ale bez toho by to nebolo ono. 

Ehm no každopádne.........objasním situáciu. Je niečo pred polnocou a ja sedím na okne a pozorujem hviezdy. To robím najradšej keď nemôžem zaspať. Už to bude nejaká tá chvíľa, čo som si všimol neďalekej čistinky cez ktorú tečie potok. Vyzerá to že je tam kľud a ticho. Pôjdem sa tam zajtra pozrieť. Zoskočil som z okna a keďže mi bolo jasné že by som nezaspal, šiel som si dať sprchu. Nikoho to nevyrušilo keďže každá izba má vlastnú kúpeľňu. Nikdy by som nepovedal že aj voda bude mať superschopnosť. Akonáhle som vyšiel z kúpeľne a prezliekol sa do pyžama ma vyplo. Magická voda toto. Vstal som pomerne skoro. Môj spánok nebol nikdy dobrý takže som toho moc nenaspal. Zobudil som sa zrovna keď začalo vychádzať slnko. Neodolal som......musel som si sadnúť na okno a pozorovať to. Zo zámku je skvelý výhľad na okolité lesy a prírodu. Takže východ a západ slnka je niečo neskutočné. Pohľad som zameral na čistinku kam som chcel dneska ísť. Oranžová farba oblohy sa odrážala v potoku a kvetiny sa začali prebúdzať. Keďže dneska je sobota nemám nič na práci. Väčšinou jediná aktivita ktorú MUSÍM  robiť je učenie. Mám osobného učiteľa a máme dobrý vzťah. Učivá mi nerobia problém....ehm tedaaa....občianka ehm ehm. No nevadí heh. Nikto nieje dokonalý. Pousmial som sa a zrovna prišla do izby slúžka. Asi je tu nová. ,,O-oh gomen nevedela som že už ste hore."  hej je nová. Asi jej zabudli povedať že ma netreba chodiť budiť. ,,Oh nie to je v poriadku..nemala si to ako vedieť....a hej môžeš mi tykať." usmial som sa a zoskočil z okna. Prišiel som k nej a podal som jej ruku ,,Som Izuku teší ma." videl som ako z nej opadol stres keď videla že niesom ten typ princa ktorý by jej hneď vynadal. ,,O-ochako Uraraka.....je potešením vás poznať princ."

,,Ako som povedal môžeš mi tykať.....a aby som nezabudol.....nemusíš ma chodiť budiť. Budím sa sám môj spánok nieje nič moc." povedal som a znova sa usmial.  Keďže nemám kamarátov tak vychádzam aspoň s personálom. Nikdy som nemal kamarátov pretože ma považovali za viac a za zlého takže sa somnou nebavili. 

,,O-oh dobre prepáč za vyrušenie."

,,Nie to je v pohode môžeš si sadnúť."

,,Vyzeráš byť v mojom veku.....prečo mrháš časom zrovna tu?" zaujímalo ma to.....tak mladá a stráca tu svoj drahocenný čas. ,,No moja mama potrebuje ísť na drahú operáciu inak to s ňou vraj dobre nedopadne.....no a peniaze máme ledva na jedlo. Našla som že hľadáte slúžku a bolo to dobre platené.....nemala som na výber a navyše som počula o tebe len dobré veci takže mi to taký problém nerobí...ale pravdu povediac, som im nechcela veriť. Skoro každý princ je sebecký,arogantný,zlý a egoistický. Ale ako už som sa sama presvedčila neklamali. Kiež by boli všetci ľudia ako ty...." povedala a usmiala sa. ,,Hehe....potom by bol život až moc ľahký nemyslíš?Oh a to s tou mamou......najbližšie čo s ňou budeš ju odomňa pozdravuj a daj jej toto." podal som jej do ruky mešec s peniazmi. Neviem presne koľko potrebuje ale snáď jej to pomôže...

,,Oh nie.....toto nemôžem prijať. Ale veľmi si toho vážim."

,,Notak ja viem že to chceš a aj potrebuješ prosím prijmi to a nedohaduj sa."

Vzala mešec postavila sa a silno ma objala. 

,,Ďakujem! Toto nám pomôže a ani nevieš ako!" povedala mi už so slzami v očiach. Keď sa ukludnila mi asi ešte 5 krát poďakovala a potom odišla. Nejakú dobu sa nič nedialo. Rozprával som sa s mamou boli sme sa naraňajkovať a znova som pozeral z okna. Okolo deviatej som šiel do stajní nachystať si koňa. Mám vlastného žrebca. Na koni sa učím jazdiť už od mala takže to mi nerobí žiadny problém. Má krásnu čiernu srsť a hustú čiernu hrivu. Pri kopytách má biele fľaky. Je prenádherný. Nazval som ho Rhaegal. Do brašne (neviem či to je presne ono ale mám na mysli proste tašku hej xD) kde som mal veci na kreslenie som pridal zopár jabĺk. Vystrojil som Rhaegala a vydal sa na cestu.....

TO BE CONTINUED........