Malia ' s life

Nevedome zavinená smrť

Malia bola už od malička iná. Počas splnu bola nervózna, agresívna a nevrlá. Raz takmer od nervozity zbila sestru. Našťastie zasiahla mama ešteže. Malia svoje stavy dávala za vinu práve tomu splnu. Časom sa to zhoršovalo ale ešte sa to dalo ovládať až jedného dňa to Malia nevydržala potlačovať a tak vybuchla.

Milí denníček, moje depky počas dní sú hrozné. Najhoršie však sú cez noc keď je mesiac v splne. Avšak ešte sa to dá zvládať. No myslím že dlho už to nevydržím a niečo strášné spravím... Už musím ísť s mamou a sestrou ideme na výlet na chatu. Bude to taká babská jazda. Idem.

Práve sme nasadali do auta keď to znovu začalo. Tentoraz to bolo asi najhoršie. ,,Mama to nesmie vedieť'' pomyslela som si a pretvarovala som sa pred mamou že je všetko v poriadku.

Zo začiatku to šlo, ale po čase to bolo nezvládnuteľné. Celú cestu sme boli potichu pretože Katie spala a s mamou sme ju nechceli zobudiť.

,,Čoskoro sme tam'' pomyslela som si. ,, Budem si môcť ľahnúť a pospať. Časom to musí prestať alebo aspoň poľaviť.''

No v tom sa Katie zobudila. Začala sa vypytovať či už sme tam a klásť mame otázky. Také obyčajné ako - Už sme tam., A prečo ideme na chatu., Aká je to chata., a také obyčajné otázky na, ktoré je úplne jednoduché odpovedať. Zrazu sa prudko obrátila ku mne. Myslela som že mi od ľaku vyskočí srdce z hrude. No čo prišlo potom bolo veľmi nečakané. Položila mi zákernú otázku.

,, Malia??''

,,Hmm'' spýtala som sa veľmi kľudne.

,, Prečo sa vtáky volajú vtáky ''?? opýtala sa s veľmi vážnou tvárou.

,, Hmm. No čo ja viem'' bože najhoršie otázka aká mohla byť na túto vážne neviem odpovedať.

Niečo jej ale musím povedať. Hlboko som sa zamyslela. Už som mala odpoveď na jazyku. A potom to prišlo. Bolesť hlavy, začali sa mi predlžovať nechty, ktoré vyzerajú ako keby to boli pazúry... Príšerná bolesť poddala som sa jej. Viac sa nepamätám.