Prepáčte že nebola dlho žiadna kapitola ale nejako sa mi nechcelo písať a až teraz som sa k tomu dokopala.
Dni bežali. Každý deň som sa vracala k vraku nášho auta. Okrem nediel tam boli stále policajti. Ja som bola čoraz hladnejšia. Nevedela som čo mám robiť. Keďže som teraz kojot. Nevedela som ako si zohnať potravu. Raz ma ale napadlo že by som mala niečo uloviť.
,,To predsa kojoti robia,, Túto myšlienku som však rýchlo zahnala.
,,Nebudem zabíjať úbohé zvieratá. Oni za to nemôžu,, A čo ja, však aj ja som úbohé ,,zviera,,. Som hladná už niekoľko dní. Idem na to. Idem loviť.
Konečne som natrafila na nejaké zviera. Bol to jeleň. Bol vzdialený asi 10 metrov. Neviem ako na to. Mám sa naňho vrhnúť?? Alebo počkať v tráve?? Či sa pomaly priblížiť a skočiť naň?? Rozhodla som sa pre poslednú možnosť.
Pomaly a potichu ako myš som sa priblížila k jeleňovi. Keď som bola dosť blízko ešte chvíľu som počkala a potom naňho vyštartovala. Nečakala som že som až taká rýchla. Stihol sa akurát obzrieť a už bolo po ňom.
Odtiahla som ho naspäť do brlohu a zjedla. Nebolo to nič moc ale keď ste hladný musíte zjesť čo máte.
Keď som dojedla rozhodla som sa že si trochu zdriemnem.
(O 5 rokov neskôr)
Prebrala som sa asi okolo ôsmej. Slnko akurát zapadalo. Vyšla som z brlohu a kochala sa pohľadom na západ slnka. Tie farby. Žltá, oranžová, červená. Všetky sa zlievali do jednej veľkej gule, ktorá pomaly zapadala za obzor. Ako sa približovala čoraz nižšie k obzoru celá krajina menila farby. Pomedzi listy stromov prenikalo zlatisté svetlo, ktoré menilo celú krajinu. Všetko naokolo teraz vyzeralo ako z obrazu maliara. Celý západ slnka trval asi 10 minút. Už päť rokov pozorujem nádherné západy slnka z brlohu. Milujem to.
Po západe som sa rozhodla že sa prejdem po nočnej krajine. Predsa len je to ešte krajšie ako cez deň. Bežať počas mesačného svitu.
Vyrazila som. Bežala som. Je to úžasný pocit. Lepšie ako cez deň. Nie je vám horúco. Iba príjemne teplo. Keď ste kojot počujete všetko naokolo. Tak ako aj ja práve teraz. Počujem húkať sovu, aj to ako si narovnáva krídla. V diaľke počujem štekať psa. Dokonca aj to že niekde v uličke naháňa mačka myš. Skrátka všetko.
Takmer už som bola pri dome. Prilákal ma sem pach mŕtvoly a policajné autá, ktoré vydávali príšerný zvuk ktorý trhal uši. Keď som okrem mŕtvoly a policajtov zacítila ešte niečo. Tento pach mi bol cudzí. Nebolo to ani zviera, ani policajt, no bol to človek len nejaký iný toto som ešte necítila. Pribehla som čo najbližšie sa dalo k tomu človeku a skryla som sa za strom. Sú dvaja. Sú to chlapci, asi v mojom veku. Prvý je bledý, chudý a nakrátko ostrihaný a drží baterku. Druhý je trochu väčší, snedší a hnedé vlasy mu siahajú po plecia.
,,Myslím..že..baterku..by mal držať..niekto kto..má ťažkú.. astmu.,, Dychčal ten druhý. Prvý ho perfektne ignoroval.
,,STILES,, Zakričal druhý
,,Sklapni Scott,, Zašepkal prvý. Podľa všetkého sa volá Stiles.
,,Pozri sme tu,, Povedal Stiles a chvatne sa hodil o zem aby ho nebolo vidno. Scott ho napodobnil.
,,Nič nepočujem,, zahundral Stiles a išiel bližšie.
Scott sa ho pokúsil zastaviť no Stiles išiel ďalej. Scott ale zostal ležať na zemi. Dobre urobil pretože Stilesa si všimli policajti. Už som si myslela že je v maléri. No ozval sa jeden z policajtov.
,,Pohov chlapci ten patrí ku mne,,
,,Ahoj oci,, povedal Stiles a tváril sa nevinne.
,,Prečo všade kde sa niečo udeje si ty a Scott. Kde je teraz tvoj kumpán?? Je tu??,,
,,Nie oci nie je tu je doma pripravuje sa na zajtrajší tréning lacrossu,, Lacross ?? čo to je ??
,,SCOTT. Ak si tu ozvi sa. SCOTT,, kričal Stilesov otec. Scott zostal ležať na zemi. Asi sa bál vyliezť.
,,Vidíš nie je tu,,
,,Dobre výnimočne ti verím. Ale stále neviem čo robí 16 ročný teeneger neskoro v noci v lese??. Vysvetlíš mi to ??,, pýtal sa Stilesov otec a vyzeral nahnevane.
,,Nóóóó,, naťahoval Stiles.
,,Išiel som náhodou okolo. Bol som sa prejsť a počul som policajné autá. Tak som prišiel sem,,
,,Myslím že je to lož.,, (tý čo videli seriál. Replika - Lež ako hoď se do vodorovné polohy. - sa nedá v slovenčine napísať)
,,Sheriff?? Nič tu nie je.,, povedal nejaký iný policajt
,,Dobre poďme to ukončiť.,, Povedal sheriff.
,,S tebou si to vybavím doma,, povedal Stilesovi a strčil ho do auta.
Po chvíli všetky policajné autá odišli. Scott sa zdvihol zo zeme kde celý čas ležal. A išiel aj on preč.
Rozbehla som sa bokom preč aby si ma nevšimol. No on si ma všimol. Aspoň som si myslela že si všimol mňa. Nie. V diaľke svietil pár krvavo červených očí. Obrovský vlk, ktorého prítomnosť som si predtým ani neuvedomila. Vlk sa rozbehol mojím smerom, ani som sa nepohla s myšlienkou že ide po mne som sa mu chcela postaviť a biť sa s ním. No išiel po Scottovi ktorý v momente ako ho zbadal začal šprintovať ako o život. Teoreticky mu o život asi aj ide.
Potichu som bežala za nimi. Zacítila som mŕtvolu. Keď Scott zakopol a spadol. Zdvihol sa a keď si všimol tú mŕtvolu, ktorá bola len polovicou ľudského tela zjačal ako dievča. To nemal vlk ho začul a rozbehol sa naším smerom.Doháňal nás. Scott začal bežať no dosť neskoro.
,,Bože on ho zabije,, pomyslela som si a zastala pretože som chcela vlka zastaviť. Začala som bežať za ním.
,,ÁÁÁÁÁ,, Scott zjačal od bolesti.
Myslela som si že je mŕtvy. No on sa zdvihol a krívavo bežal preč. Musel ho len uhryznúť. Hneď ako som to uvidela som sa rozbehla po vlkovi že ho zastavím aby ho nezabil. No vlk bol preč.
Neskutočne dlhá kapitola. Dúfam že sa bude páčiť. pre obidve Paulínki. Pre paula288 - Aby si mala čo čítať
Paulamilanova - Mám príbeh :D :D
Ďakujem za akýkoľvek komentár, vote a read :D :D vážne vďaka.
YOU ARE READING
Malia ' s life
FanfictionKto by nepoznal Maliu a jej príbeh po tom čo ju Scott prinútil premeniť sa sa späť na človeka ?? Všetci ho ale poznáme z pohľadu Scotta alebo Stilesa. Preto som sa rozhodla napísať o tom ako to všetko prežívala Malia aj predtým ako je premenili aj p...