Malia ' s life

Prebudenie z tranzu

Ahojte. Tak je tu nová kapitola.

Ráno som sa zobudila na to že popri mne niečo prebehlo.

,,Blbé zviera´´ pomyslela som si.

Chcela som si ešte pospať no keď som si uvedomila kde som a čo je so mnou skoro som sa zbláznila.

,,Kde to došľaka som?´´ spýtala som sa sama seba.Postavila som sa že sa poobzerám po okolí.

,,Pane bože. Čo to so mnou je ??´´.

,,Sníva sa mi to alebo nie ??´´ tuho som zavrela oči aby som sa prebrala z tohto sprostého sna kde som nejaké štvornohé divé zviera voľne sama v prírode . No nič sa nestalo a keď som ich otvorila bola som stále tam kde predtým. Stála som na štyroch nohách pred kamennou jaskyňou.

,,Nie toto nie je pravda´´. Rýchlo som bežala k najbližšiemu potoku. Skutočne ani netuším ako som ho našla.

Keď som sa uvidela v odraze vody moje najhoršie obavy sa naplnili. Ja som zviera. Presnejšie kojot. A moje oči majú jasnú modrú farbu. Panebože.

Ešte chvíľu som zostala pri potoku. Potom som sa vydala hľadať ako skončili mama si sestrou. Či sa im náhodou nestalo to isté. Išla som po čuchu.

,,Nečakala som že ich nájdem tak skoro.´´pomyslela som si keď som z diaľky zbadala auto.

Rozbehla som sa k nemu s krikom. No keď som zbadala to čo z auta zvýšilo takmer som sa zrútila. Celé auto bolo zdemolované. Na vnútornej strane auta boli škrabance od pazúrov nejakého zvieraťa a mama s Katie nikde.

,,Museli sme zísť z cesty´´ to bolo prvé čo mi napadlo.

,,A do niečoho nabúrať. Najskôr do stromu. ´´

,,Mami !!!!. Katie !!!!´´ kričala som na plné hrdlo.

Zrazu som niečo začula. Bolo to ako vitie nejakého zvieraťa. Zľakla som sa tak som znovu zakričala na mamu. Znova ten strašný zvuk. Takto to ilo dookola asi ešte 2 MINÚTY. Keď som si zrazu uvedomila že ten príšerný zvuk vydávam ja. Úplne som zabudla že som kojot. Zpočiatku som sa tomu smiala. Potom som si však začala skladať všetky informácie a obrazy, ktoré som mala pred sebou. Škrabance vo vnútri auta. Mama a Katie nikde. Auto zdemolované a zídené z cesty. Zo mňa je kojot. Posledné čo si pamätám zo včera je že som stratila kontrolu nad svojím hnevom. Kojot je predsa mäsožravé zviera. Keď v tom mi to došlo.

,,Ó môj bože. Nie. Veď ja som ich zabila´´

Začala som plakať a kričať na plné pľúca, no jediné čo sa vydralo z môjho hrdla bolo kvílenie kojota.

Tak koniec druhej kapitoly. Dúfam že sa vám páčila. Som veľmi vďačná aj za tých pár videní a za Vote. Veľmi si to vážim. Ďakujem. Do komentov môžte písať čo sa vám na kapitole páčilo alebo opačne nepáčilo. Prímam všetky rady. Ďakujem.