Tell Me A Lie

Tell Me A Lie 18.časť

Z Dubliského letiska som si zavolala taxík a veziem sa do nemocnice ktorá je tu v Dubline. Tak to hovorili v telke že tam je aj keď nechápem prečo nie sú v Mullingare . Niall mi neberie telefón takže sa ho nemôžem ani spýtať či to tak je. Hádam budem mať šťastie a budú tam. Na letisku bolo toľko fanúšikov že som bola rada že mám so sebou bodyguardov. Zastali sme a ja som vystúpila aj s bodyguardami pretože tam bolo veľa novinárov.Takže len predsa sú tu. 

"Slečna Cher prišli ste za Niallom a jeho kamarátmi ?" "Ako sú na tom Horanoví kamaráti ?" chŕlili otázky jeden cez druhého no ja som ich ignorovala. Rýchlo som vošla do budovy a išla hneď k recepcii . 

"Dobrý môžem sa spýtať kde prosím Vás leží Sean.." do pekla! aké to má priezvisko?!

"Myslíte Seana Cullena slečna Lloyd?"spýtala sa. 

"Áno to je presne ono"

"Je na tretom poschodí a má izbu s číslom 385. Tam by mal byť aj pán Horan a jeho rodina"

"Ďakujem veľmi pekne" povedala som a rýchlo išla hore. Išla som peši pretože kým by ten sprostý výťah prišiel tak by som aj umrela od nedočkavosti. Vyšla som na prvé poschodie a tam bola gynekológia a urológia . Tak to asi nie. Už len tu som funela ako vagón. Sprosté podpätky! Vyzula som si ich a rýchlo prešla na ďalšie poschodie. Potom na ďalšie . Bodyguardom som povedala nech ma počkajú pri výťahoch .Hľadala som izbu s číslom 385 a vip ruke som držala topánky. Všetci sa na mňa pozerali ako na prízrak. Potom som si všimla tú blonďavú hlavu. Sedel na lavičke a tvár mal zaborenú v dlaniach .Zastala som. Všimla som si že si ma všimli Nialoví rodičia a povedali mu niečo. Pozrel sa na mňa s uplakanými očami. Postavil sa a šiel ku mne a ja som išla za ním. Čím bližšie som k nemu bola , tým som si nebola istá čo vidím v jeho očiach. No jedno na isto viem. Bola tam nenávisť..

"Kto ťa sem zavolal?"spýtal sa keď bol pri mne.

"Nikto. Prišla som za tebou" povedala som a chcela mu zotrieť slzy z tváre. On mi však chytil silno ruku a odtiahol ma trochu ďalej od jeho rodiny.

"Au , Niall . To bolí " sýkla som od bolesti a vytrhla mu ruku zo zovretia. 

"Nikto ťa sem nevolal. Nestačí ti! Teraz sú už aj Sean a Bello v ohrození života! To si chcela nie? Už si spokojná čo?!" hovoril nahnevane a trochu zvyšoval hlas.

"O čom to rozprávaš?!"

"Si šťastná čo? Že ma takéhoto vidíš! Teší ťa to že ma vidíš trpieť! Takto si to všetko chcela?"

"Niall.."

"Nie! Nechaj ma tak! Už ťa nechcem nikdy vidieť.."

"Niall ,ale veď.." nenechal ma dohovoriť.

"Počula si?! Môžem okašlať nejakú dohodu! Ja už s tebou nebudem ani jednu prekliatu minútu! Je koniec! Koniec! Nechcem mať s tebou nič spoločné .Myslíš si o sebe aká si krásna a múdra a talentovaná. Že si tá najlepšia na svete. Vždy musíš byť tá ktorá má posledné slova, tá ktorá je dôležitá! A pritom si len obyčajná štetka. Štetka ktorá dá každému idiotovi ktorý sa jej hodí pod tie tenké nohy. Ani sa nečudujem že sa s tebou Craig rozišiel. Si presne taká aká hovoril. Štetka!" to už som nevydržala a strelila som mu facku. Po tvári mi stekali slzy a zraz tam prišla jeho mama.

"Niall si normálny?! Toto si máte vyriešiť v súkromí a nie tu!"

"Nemáme si už čo vyriešiť. Nechcem s ňou mať nič spoločné. Nechápem ako som ťa mohol mať niekedy rád" povedal a ja som sa mu otočila chrbtom a šla odtade preč.

"Tak len si utekaj. Si zbabelá. Veľmi zbabelá . Nezabúdaj že je koniec! Štetka!" ako som to počula tak som sa rozutekala preč a prišla pri bodyguardov. 

"Slečna..."

"Nechcem nič počuť. Len ma zoberte od tadeto rýchlo domov do Londýna" povedala som a podlomili sa mi kolená a padla som. Tam som sa zosypala a vtedy ma jeden z nich zobral na ruky a odniesli až dole. Potom som si už dala topánky na nohy a od jedného z nich som si požičala mikinu a  ja som sa do nej celá schovala.  Odviezli ma na letisko a potom sme išli najbližším letom do Londýna. 

---------------------------

Keď som prišla domov tak všade kolovali videá ako na mňa Niall vreští . Hovorili že je koniec. Mala som zle od Jamesa ,ale v polovici rozhovoru som ho vypla a vôbec nebrala telefón . Takto to šlo niekoľko dní až potom keď som si uvedomila že prečo sa vlastne tak správam? Malo by mi to byť jedno . Nikdy mi nevadilo keď ma ľudia nazvali štetkou alebo mi nejak nadávali no od Nialla to bolelo. Sean a Bello sa našťastie z toho dostali takže sa im nič nestalo.S chalanmi som nebola od tej módnej prehliadky. Síce sa ma snažil Harry nejak kontaktovať no nebrala som ani telefón a neodpisovala som na internete a zakázala som púšťať niekoho do domu. Jediný koho som si k telu pripustila bola Karmen a samozrejme ešte Buddy. Ten mi najviac pomohol . Stále tu bol pre mňa. Ešte že mám jeho. On ma nikdy nesklame. On ma bude ľúbiť aj keby som tá najväčšia špina na Zemi.

Mala by som sa spamätať. Takto to už ďalej nejde. Celé dni som doma a plačem . Nikam nechodím. Potrebovala by som teraz turné. Alebo nejaké odreágovanie . Nechcem už naňho myslieť. Zobrala som mobil do ruky a zapla ho. Keď som zbadala koľko mám zmeškaných tak mi padla dolu sánka. Od Jamesa som mala 56 no od mamky 80 . Od Harrryho som mala 10 zmeškaných a 3 správy. Zavolala som hneď Jamesovi.

"Cher neverím.." nenechala som ho dohovoriť.

"Potrebujem turné. Alebo niečo také. Niečo mi vybav. Chcem vypadnúť z domu.." povedala som a jemu to vôbec nevadilo. Preneho to bola najlepšia správa. James hneď začal vybavovať turné a podobné veci okolo toho. Ja som sa nevedela dočkať a tak som sa upravila a vyšla si trochu von. Potrebujem čerstvý vzduch. Zobrala som si jedného sbs-kára a išla som s ním do mesta. Chcela som niečo pozrieť v meste. Všetci sa po mne čudne pozerali a niekorý , teda niektoré po mne vykrikovali že som "Bitch" a "Whore" no ja som si to nevšímala. Teda snažila som sa . Chodila som po obchodoch a snažila na nič nemyslieť. Pokúpila som si pár nových topánok a nejaké kabelky. Aspoň niečo mi zlepšilo deň vyšla som z centra a bolo tam dosť ľudí. ochrankár ma už chránil pre nimi a predierali sme sa davom keď ma zrazu zastavilo jedno malé dievčatko. 

"Cher  mohla by si sa mi prosím podpísať?"spýtala sa ma a ja som sa k nej zohla. 

"Iste zlatíčko" povedala som a podpísala sa jej

"Si veľmi dobrá speváčka. Si aj veľmi dobrý človek. Nepočúvaj nikoho kto ti bude tvrdiť opak. Mám ťa veľmi rada a neverím ničomu čo o tebe rozprávajú. " povedal a mne to vytvorilo úsmev na tvári.

"Ďakujem ti slniečko. Si veľmi zlatá" objala som ju.

"Som rada že si späť a že si v poriadku"