Tell Me A Lie

Tell Me A Lie 22.časť

Takto to pokračovalo ďalšie tri mesiace. Niall za mnou často chodil. Dokonca mu bolo jedno aj keď šiel za mnou do Ameriky. Chalani ma tiež chodili pozerať niekedy s Niallom. Stále sme robili hovadiny ako za starých čias v X faktore. Vždy si to odniesol Niall. Z neho sme si stále uťahovali  a robili mu zle. Nuž, niekto si to musel odskákať. 

Dnes konečne idem domov. Budem mať pauzu na tri dni. Síce to nie je nič moc ,ale je to aspoň dačo. Vlastne si za to môžem sama. Keby som nevolala vtedy Jamesovi tak by som to nemala. Lenže vtedy som bola na sračky a potrebovala som to. No nevadí aj tak to robím rada. Aspoň budem mať čas trochu doma relaxovať a pritom vymýšľať nové texty.

"Cher za chvíľu pristávame " povedal mi James.
"A?"

"Ja ti len oznamujem. Ó a ešte .." išiel niečo povedať

"Dúfam že nemám nič počas toho ako budem doma. Lebo ak je nejaký rozhovor alebo niečo tak to okamžite zruš. Chcem tie tri dni byť doma!" 

"Ok, ruším to" povedal a šiel si sadnúť na svoje sedadlo.  On to nemyslí vážne. Ešte aj tie posraté tri dni mám niečo? Nech sa zabijem..
Pristali sme a ja som vyšla z lietadla. Letela som súkromným lietadlom. Konečne som dostala súkromné lietadlo. Bola som nadšená ako nikdy. Teraz kedy sa mi zachce môžem ísť kam chcem. Nemusím si kupovať letenky ani nič. Predtým som to mala tak že som mala súkromné lietadlo iba kvôli turné no teraz ho mám na stálo. No čo je lepšie ako mať súkromné lietadlo?

"Cher?" ozval sa zrazu za mnou známi hlas. Otočila som sa a videla tú posratú blonďavú hlavu. Položila som kufor a rozbehla sa za ním. Vyskočila som naňho.

"Fú ha. Že by si sa až tak na mňa tešila?"zasmial sa a ukázal svoje rovné zúbky.

"Nefandi si Horan" zasmiala som sa a postrapatila som mu jeho hrivu. Zoskočila som z neho a on ma objal.

"Čo ako si sama špunt?" rýpal do mňa. 

"Prestaň ma tak volať Horan lebo ti dám po papuli " tú prezývku mi vymysleli chalani lebo začali rozoberať to ak som maličká. Vraj také vreckové vydanie -_- .Debili!
"Keď ti si taká maličká. Také vreckové vydanie.."

"Nie všetci majú vyše 170 centimetrov. Niekto musí byť aj nižší" mykla som plecami

"Lenže nie mať 150 centimetrov aj s topánkami "smial sa. Zobral mi kufor a spolu sme šli.

"Ja za to nemôžem"

"Aj tak si podarená" vyplazil mi jazyk. Ja som sa zasmiala. vošli sme do takej haly a tam bolo veľa ľudí. Ochránkari nám boli v pätách. Vonku bolo veľa ľudí..

"Poď sem." povedal a pritiahol si ma bližšie. Nie nechodíme spolu. Všetci to riešia,všade. 

Všetci si nás fotili a vypytovali sa hlúposti. Tento krát som nešla za fanúšikmi išli sme rovno hneď do auta. Ochrankári vykrikovali že aby šli všetci ďalej a uvolnili nám cestu. Nejak sme sa dostali do toho auta.

"Toto je šialené" povedal Niall keď sa zavreli dvere a už sme sa viezli.

"To je. Čistý blázninec "

"Kam ideme?"spýtal sa ma Nial a ja som následne zívla

"Nehnevaj sa ,ale naozaj som unavená. Nemohla som v lietadle zaspať. Chcela by som ísť domov" povedala som

"To je v pohode. Tak ťa zavezieme domov. Lenže zajtra mi to vynahradíš " žmurkol na mňa.

"Horan nežmurkaj na mňa lebo ti to oko vypichnem "

"Čo máš krámy keď si taká podráždená" zasmial sa. 

"Čo si to povedal?" vypúlila som naňho oči. Začala som ho tam mlátiť a on sa smial..Auto zastalo pred mojím domom a ja som sa pozerala že či sa nesvieti v dome.