Tajomstvá kvapky krvi ✔

12. TABLETKA

- Max -

„Dobré ráno spachtoš." Povie otec povrchne. Bolesť na hrudi mám stále, no zlepšuje sa to. Točí sa mi hlava ale aspoň som doma a viem, že nehrozí žiadne prezradenie toho čím som. Nemotorne sa posadím a pozriem na otca, ktorý doslova zúri.

„Vie čo si práve teraz spravil?" viem že to bolo len rečnícka otázka ale nemal by byť náhodu rád že som to prežil?

„Žijem nie?" odpoviem drzo, viem že ho ešte viac rozčúli.

„Chcú aby si o pár dní prišiel na kontrolu a tiež tvrdili, že ak ťa zoberiem domov tak do hodiny si mŕtvi. Možno sa v tomto nemýlili ale dorazím ťa ja." Pozerá na mňa nenávistne.

„Otec, ja som sa me..." skočí mi do reči. „Je mi jedno čo si robil Max, dobre vieš, o svojich problémoch a sadneš napriek tomu do auta? Myslel som že si už dospelí a vieš ako sa chovať."

„Otec, ja ... viem že som spravil chybu ale kto mohol vedieť, že niekto pôjde okolo a zavolá záchranku. Možno stačilo pár minút a nikto by o tom nevedel teda len to auto." Prevráti očami a príde ku mne, no jeho pohľad sa zmenil, nebol to ten nahnevaný ale ten ustráchaný.

„Max to auto hovorí za všetko, som rád, že ťa našli. Vieš koľko si bol v bezvedomí?" neodpoviem len pokrútim hlavou.

„Viac ako hodinu. Našli ťa tam po pol hodine, Max. Ak by ťa tí lekári nedali dokopy naozaj by si zomrel. Ide o tvoju nezodpovednosť, musíš začať znova brať tie tabletky a tento raz vyššie dávky." No tak tomto ma teda veľmi prekvapilo nečakal som že otec sa o mňa naozaj bál ale tabletky nie, tie začať brať nemôžem.

„Nie, tie oporné veci brať nebudem. Spomaľovalo ma to, bol som slabší a tie bolesti, nie nemôžem ich začať brať." Boli to lieky z vlčieho moru, prilbice a iných bylín, ktoré vlkolakom otupujú telo. Neboli to veľké dávky, veď ak by som si zobral o trochu viac zabilo by ma to. Otec mi ich začal dávať v čase keď som mal problémy s premenou a sebaovládaním, no teraz som na tom lepšie, dokážem to ovládať nepotrebujem ich, to čo sa stalo včera bol len skrat.

„Je mi to ľúto Max, vieš že sám som ti ich vysadil ale musí to tak byť toto sa nesmie opakovať. Je to vážnejšie než som si myslel, teraz ide naozaj o život." Dobre mal pravdu ale som si istý, že to dokážem aj bez nich. Otec v ruke zviera oranžovú fľaštičku plnú drobných tabletiek. Pozrie sa mi do očí a podá mi ju.

„Otec, teraz s tým nemôžem začať, ide o Sarru, potrebuje ma nemôžem byť slabší." Pozrie sa do zeme a potom do mojich očí.

„Mrzí ma to ale myslím aj na Sarru, ak by si sa neovládol a ublížil by si jej bolo by to horšie. Rozhodol som sa a svoje rozhodnutie nezmením. Zajtra s tým začneš, len nech sa všetko zahojí ako má. Dve tabletky ráno a dve večer." Dve tabletky ráno a večer, 4 tabletky denne, to ma zabije, to nemôže myslieť vážne.

„To sú 4 tabletky denne, to ma zabije." Položí mi fľaštičku do ruky, pozrie sa mi do očí, ktoré sú celé červené, čo znamená len jedno ide ma ovplyvniť mocou alfy.

„Dve tabletky ráno a dve večer." Tá veta do mňa vrazí ako ostrá čepeľ noža. Použil na mňa jedinú vec, ktorá ma donúti to aj spraviť. Nedokážem bojovať s alfou ale nesúhlasím s tým. Viem že aj keď sa budem veľmi snažiť, zajtra ráno prehltnem dve tabletky, či sa mi to bude páčiť alebo nie.

„Prosím otec odvolaj to, zabije ma to. Prosím." Prosím ho ako malé dieťa ale nič iné mi neostáva. Tlačia sa mi slzy do očí, čo s otcom aspoň trochu pohlo.

„Max ako som už povedal, nezmením názor. Štyri tabletky ťa nezabijú je to stále veľmi slabé ale dosť silné aby sa nestalo to čo včera. Musím ťa ochrániť." Odpovie otec a odvráti pohľad. Aj keď nezomriem ale budem ako múmia, bez života a veľkou bolesťou. Len dve tabletky denne ma zložili a čo spaví toto neviem si predstaviť.

„Teraz k tým vážnym témam. Ide o tvoju sestru. Neviem to iste ale myslíme si, že išlo o nich." Spozorniem, ak ide o Sarru Áno aj toto otcovi vyčítam, stále si trvám na tom, že ak by som tam bol určite by sa to nestalo ale je mi to jedno, všetku silu čo mi zostane, vynaložím na nájdenie mojej sestry. Otec ďalej pokračuje: „Neviem kam majú namierené, pretože je to vyzerá že sa vracajú späť ale je to jedno. Včera si prenajal nejaký miliardár Carter na hodinu celé nákupné centrum, zaplatil naozaj slušne a nechal tam aj dosť peňazí za nákup oblečenia a drogérie. Hľadali sme pána Cartera v zozname podnikateľov a žiaden tam nebol. Jediné čo ma napadá, je že pán Carter je upír na fotke." Naozaj to dáva zmysel chcel sa vyhnúť pozornosti alebo množstvu ľudí v centre a tak to vyriešil takto.

„Chcel aby si Sarra kúpila veci, ktoré si nemohla zbaliť. Fajn tak pôjdeme do toho centra a zistíme viac." Odvetím pohotovo ak by bolo na mne, už som v tom obchodiaku.

„Stalo sa. Kontaktoval som SBS-kára, ktorý mal v ten deň službu poslal som mu fotku Sarry, a potvrdil, že mladá pani Carterová bola naša Sarra. Nastáva tu ďalší problém ide s ňou v kľučkách a nevieme kam má namierené." No tak ten upír to má teda veľmi dobre vymyslenie ale tak, čo sa čudujem mal dosť času na vymyslenie plánu.

„Aspoň vieme že žije a je v poriadku, musíme sa pokúsiť aspoň uhádnuť kam ju chce zobrať." Otec je aj tak o krok dopredu, on vždy je o krok dopredu.

„Môžu ísť dvoma cestami a obe nás môžu dobre zmiasť. Preto sa rozdelíme časť pôjde jednou cestou a časť druhou." Povie otec, ktorý hovorí veľmi pomaly, tak akoby mi chcel niečo naznačiť.

„Chceš aby som viedol jednu skupinu?" pousmeje sa.

„To nezvládneš, Max. Budeš veľmi slabý po tých liekoch ale dosť silný aby si išiel so mnou ako ten najlepší vlk, ktorého mám. Jednu skupinu povediem ja a druhú povedie Sammy." To nemôže myslieť vážne, naozaj musí zrušiť to ovplyvnenie, tie lieky sú na túto situáciu tá najhoršia vec.

„To nemôžeš myslieť vážne otec. Sam je ešte mláďa, len teraz sa premenil, má za sebou pár splnov. Otec prosím ťa, za Sarru, zruš tie lieky." Pozriem sa prosebne na otca. Dobre vedel je Sammy je riziko ale bolo mu to jedno.

„Sammy je dosť silný a lojálny, spln je ešte ďaleko a tak zaručene zvládne to. Teba musím mať pod kontrolou." Odvetí súcitne. Chápem jeho strach, no som jeho syn, ktorý ešte pred pár hodinami zomieral ale to isté môže čakať aj Sarru a možno ešte niečo horšie, keď jej to stvorenie roztrhá krk.

„Nie, ak to nezrušíš budem s tým bojovať." Odvetím hrdinsky aj keď viem že to nie je vôbec dobrý nápad.

„Dobre vieš čo sa stane ak s tým budeš bojovať. Už si sa o kadečo pokúšal a nakoniec si tie tabletky aj tak dáš. Ešte jedna vec ..." jeho oči sa opäť rozsvietili na červeno, pozrel sa do tých mojich a bol pripravený ma donútiť spraviť niečo s čím už vôbec nesúhlasím.