"Prečo ma objímaš?" opýtala sa opatrne a trochu otrávene. Pohľadom sa snažila nájsť matku alebo otca tohto ryšavého chlapca. Nemôže len tak objímať ľudí na okolo.
"Lebo si anjel a mama vravela že tých treba objímať, aby sa necítili sami." odpovedal šťastne chlapec a pustil Maddie.
"Ako anjel?" čupla si k nemu Maddie a nerozumela o čom ten malý štrbatý chlapec rozpráva.
"Mama vravela že keď ma niekto toto," malý chlapec ukázal na jej jazvy na zápästiach, ktoré sa Maddie snažila ráno zakryť make-upom, "tak je to anjel, ktorý chce sa chce dostať naspäť do neba." malý chlapec sa usmieval ďalej a ani netušil čo Maddie spôsobil.
Maddie na lícach hriali jej slzy, ale neboli to slzy smútku, ktoré sa stále vracajú. Nie. Po prvý krát to nebli slzy smútku ale skôr šťastia.
Malého chlapca si hneď obľúbila a zase ho objala ani nevedela prečo. Ona bola ten typ čo sa stráni ľudí a nerada sa objíma. No teraz to vôbec tak nevyzeralo. Vôbec sa na seba nepodobala.
Malý chlapec ju hladkal po chrbte. Spoza rohu vyšla staršia vyššia pani a uvidela svojho syna ako objíma mordrovlasú dievčinu.
"Andrew. Čo to zase stváraš?" usmievala sa staršia pani. Malý chlapec sa veľmi podobal na svoju matku. A to nielen farbov vlasov ale aj tým úprimným úsmevom.
Maddie malého chlapca pustila a ospravedlnila sa. Malý chlapec, Andrew, sa rozbehol k mame a objal ju tiež okolo pása ako pred tým Maddie.
"Mami je to jeden z tvojich kamarátov, anjelov čo si mi o nich rozprávala pred spaním." usmieval sa malý Andrew a jeho matka sa pozrela na Maddie, ktorá si automaticky stiahla rukávy a žmolila ich v rukách. Utrela si slzy a jemne sa usmiala na Andreowu matku.
"Naozaj? A urobil si presne to čo som ti hovorila?" čupla si jeho matka k nemu a pohladkala ho po líci.
Malý chlapec hrdo prikývol a usmial sa na Maddie. Maddie sa jemne usmiala späť.
Chlapcova matka sa postavila na nohy a prešla k modrovlasému dievčaťu. Tuho ho objalo. Maddie zase nečakala takúto reakciu no nebránila sa a objala paňu naspäť.
"Neboj sa všetko raz pominie." zašepkala jej pani do ucha a odstúpila sa. "Nie si v tom sama neboj sa." usmiala sa jemným úsmevom plným nehy. Pohladkala ju po líci, chytila malého Andrewa za ruku a spolu odkráčali k sladkostiam s kadiaľ pred chvíľou vyšla Maddie.
Maddie sa cítila odrazu úplne inak. Akokeby naozaj nebola v tom všetko sama. Tá pani mala asi pravdu.
Ale ako to že vedela ako sa cíti a čo potrebuje? Toľko otázok sa hnalo dievčaťu hlavou, no ani jedna z nich nebola zodpovedaná.
Maddie zaplatila pri pokladni, usmiala sa na predavačku, ktorá si prezerala jej modré vlasy. Zase pútali pozornosť.
Zobrala svoj nákup a pomalým slimáčím tempom zase kráčala domov.
**************
No!
DUH?
i guess....
okej no neviem čo si o tomto experimente novou story myslíte, ale teší ma keď stále pripudne nejaké videnie či dokonca VOTE! :)
veľmi ďakujem dopredu.
Ako inak VOTE a comment ma potešia
tak......i hope you like this little shit :3 babes! <3
LOVE YA AND BE HAPPY!!!!
VOUS LISEZ
Diary Of A Suicidal Girl
Aléatoire"Ako sa máš?" "Fajn." "Nevyzeráš, že sa máš fajn." "Tak sa nepozeraj a budem vyzerať fajn." VAROVANIE! Môzme obsahovať depresívne myšlenie postáv a seba poškodzovanie! Nieje to love story ako väčšinou, je to niečo ako vidím pravdu ja! Ak nieste na...
