Five elements of me

Memories

Ako prvé keď som sa zobudila, uvidela som slnečné lúče.

Ako každý normálne človek som tie oči aj hneď zavrela. Potom som to skúsila ešte raz a bolo to lepšie, aj keď to slnko bolo stále otravné.

Chcela som sa otočiť, ale uvedomila som si, že okolo pásu mám obmotané ruky. Tie ruky vyzerali mužsky a na jednej z rúk, vlastne na ľavom zápastí zospodu mal niečo vytetované. Guardian of queen. (p.a. pre neangličtinárov :) Strážca kráľovnej) Aký strážca?

Teraz keď sa tak zamýšľam, tak cítim nejakú záťaž na lýtkach a pätách. Som síce lenivá, ale aj sakramensky zvedavá. Už od malička.

Tak som sa teda jemne nadvihla, ale dávala si pozor, aby som nezobudila majiteľa rúk. Aj keď som majiteľa ešte stále nezistila. Kukám na nohy a vidím šteňa.

A potom sa začnú vracať spomienky na včerajšok. Uvedomím si, že šteňa na mojich nohách je Stark a podľa všetkého majiteľ rúk je Bas. Ale ja som mu na zápästiach ešte nevidela tetovanie. Žeby som si to fakt nevšimla?

Mierne som sa pohmýrila a Stark sa zobudil. Hneď ako sa na mňa pozrel, tak začal vrtieť chvostom. Pomaly prišiel ku mne a predo mňa si ľahol.

Ja som ho hneď škrabkala. Stark zaštekal a telo za mnou sa začínalo mrviť. Jemne som sa otočila a Stark si hlavu položil na môj bok. Museli sme my traja vyzerať komicky. Ako originálny spletenec tiel.

Po otočení sa mi potvrdila moja teória. Bol to Bas a ešte sladko spal. Lenže ja som sa začínala nudiť, preto som ho zobúdzala. Najskôr som mu fúkala do tváre, ale keď to nezabralo, tak som to vzdala a položila si hlavu na jeho rameno.

"Dobré ráno." povedalo telo podo mnou a ja som sa tak zľakla, až som skoro vykríkla. Ale udržala som sa.

"Dobré." odpovedala som.

"Moc dlho si nespala.... Ako si sa vyspala?"

"Ja, fajn. A ďakujem, že si tu so mnou zostal. Koľko je vlastne hodín." spýtala som sa rozospatým hlasom. Zobral mobil zo skrinky pri posteli a povedal: "Za pár minút desať."

"No a že málo hodín. Veď už je tak neskoro."

"Vieš Zoey nie každý ako ty vstáva v sobotu ráno o šiestej." Povedal a ja som na neho vyplazila jazyk.

Ale asi som vyburcovala brucho lebo mi v ňom začalo škrkať. Trapás. Bas sa začal chechtať a ja som sa červenajúc ešte viac zaborila do jeho rameno.

"Si zlatá keď sa červenáš." zašepkal mi do ucha. Ja som sa pomaly postavila a Stark so mnou. Aj keď ho dlho nepoznám je ňuňatý. A strašne.

"Mohol by si ma potom odprevadiť domov?"

"Že sa pýtaš." povedal a usmial sa na mňa.

"Poďme dole na raňajky. Mám taký fajnovačný pocit, že mamina robí svoje povestné palacinky." dodal.

A mal pravdu. Keď sme prišli dole tak nás čakali palacinky, ktoré rozvoniavali všade. A ešte ako vyzerali. A to nehovorím o tej chuti. Hotové nebíčko v papuľke.

Po raňajkách som si išla obliecť šaty zo včerajška a vlasy si dala do drdolu. Ako Bas sľúbil, tak ma išiel aj odprevadiť. Celou cestou sme kecali a ja tomu nechápem, ale stále sme si našli niečo o čom sme kecali. A ja som zistila že je strašne ukecaný. Teda nie že by som ja nebola.

Pred domom sme sa rozlúčili, ale čo ma prekvapilo a potešilo (aj keď som si nechcela priznať) objal ma, tak keď už sme všetci takí "rozcítení" tak buďme. Dala som mu pusu na líce. Bolo vidieť že ho to prekvapilo načo som sa pousmiala. Ešte mu zakývala a išla do domu.