Five elements of me

Životopisy exotov 1/4 *Jack Blackman*

/Dva dni neskôr... Jackov pohľad/

Ubehli dva dni ako naše dve hrdličky odpadli.

Teda Bas si to nechce priznať. Odbije nás s niečom ako 'Ja som neodpadol. Chránil som Zoey.' alebo 'Neodpadol. Som.'.

Tí dvaja sú spolu ešte častejšie a to sme si mysleli, že sa to už nedá. Mýlili sme sa.

Dole v záhradách precvičujú boj z blízka aj streľanie z luku. My štyria to už ovládame čo sa nedá povedať o Zoey. Morí sa s tým a jeden krát už aj luk zhorel do tla pod pohľadom našej drahej princeznej.

Sebastián má neskutočnú trpezlivosť za oboch. Stark je po každé s nimi a chodí po šípy, ktoré sa túlajú po celej záhrade.

Raz nás už aj skoro trafila a preto odvtedy všetci obyvatelia majú vstup zakázaný, dokým má Zoey luk v ruke.

Poobede chodievame za nimi a snažíme sa Zoey viac naučiť o živloch a ich moci. No je tu jeden živel, ktorý nikdy ovládať nebudeme. Duch.

Raz sa nám aj pokúšala princezná vysvetliť, že ako ho používa, keď jej ide tak dobre, no ale po 15 minútach to s nami vzdala.

Popri tom máme ešte stále lekcie tanca, ktoré vedie Zoey. Môžem hrdo oznámiť, že mi ide valčík, samba a chacha. Moja druhá polovička sa zasa dokonalo vrtí v melódií samby a tanga.

Ženy z celého 'hradu' už boli u krajčírky, aby jej dali svoje miery. Ani jedna nám nepovedala ako budú vyzerať. Dokonca ani farbu. Pfff... ženy... My sme potom nevedeli ako farbu si máme zohnať motýlika, a tak sme sa všetci zhodli na klasickej čiernej. Aj keď ja by som nepohrdol ani nad červenou.

Práve teraz sedíme u krba v obývačke a všetci sme sa tam nejako pomestili. Dokonca je tam s nami aj pán Norton. Krb je zapálený a my v spoločnom tichu hľadíme do krba.

"Aký ste mali dneska deň, decká a Zoey?"

"Namáhavý." Zamrnčí Zoey zo zeme, kde leží na kožušine.. teda vlastne na Basovi, ktorý leží na kožušine.

"Prečo aj Zoey nie je dieťa?" Spýtam sa nechápavo.

"Lebo som lepšia, krajšia a nemám IQ menšie ako 80... nič proti baby." Pozrie smerom na Amy a Nicol.

"Česť výnimkám." Dodá.

"Veď je mladšia od nás." Neriešim odpoveď Zoey.

"Záviď." Zachichoce sa. Ja sa na ňu zamračím aj keď obaja vieme, že sa na ňu nehnevám.

"A Jack-ieeeeeeeeeee?"

"Nie nebudeš mať zahnuté zuby dohora." (P.a. milujem tú reklamu :D <3) Uškrniem sa na ňu.

"To som sa nechcela spýtať." Oduje ako dieťa peru.

"No teda... možno." Zasmeje sa a my s ňou.

"Jack?" Ja sa na ňu spýtavo pozriem. Ona ako keby nad niečim tuho rozmýšľala alebo sa rozprávala so Sebastiánom.

Potom sa posadí, pozrie sa na mňa a nadýchne sa.

"Ako je to s tvojou rodinou?" Spýta sa potichu a svoj pohľad drží stále zapichnutí v mojich očiach. Ja sa na mieste zavrtím.

"Žijú." Usmejem sa na ňu. Ona mi ho opätuje a ja viem, že toto nie je odpoveď, ktorú chcela.

"Ak chceš zajtra ich môžeme ísť pozrieť. Nebývajú až tak ďaleko." Dodám. Naspäť si ľahne. Ja počítam do desať.

Na deviatke započujem: "Jack?" Ja som to vedel.