Five elements of me

History of me, of us...

/Basov pohľad/

Hneď ako vojde Zoey do obývačky si ju stiahnem na kolená a pritúlim si ju na hruď. Cítim ako moc jej to pomohlo sa vyrozprávať.

Aj teraz vyzerá o mnoho lepšie ako keď odchádzala. Bola Sáre veľmi vďačná, že ju vypočula.

Ahoj.

Ahoj. Pousmeje sa a oprie si čelo o moje.

Bola som na cintoríne. Vyzerá to tam.... ako obvykle. Povie a smutne sa usmeje. Hlavu si položí hneď na moje rameno.

"Tak máš niečo čo sa ma chceš spýtať?" Spýtal sa Jace.

"Nie. Len chcem, aby si začal od začiatku. Povedz mi všetko o mojej rodine." Povedala Zoey.

"Takže od začiatku. Som Jonathan (Jace) Carstairs a mám 39 rokov. Mám manželku Clarissu (Clary) a syna Jamesa. Mám sestru Sofiu Beatrice Herondale. Ona má 37. A tiež mám švagra Michaela alebo skrátene Mike. A áno sú to tvoji rodičia." Začal od začiatku. Ja som stuhla, keď som počula slovo 'rodičia'. A Bas to ucítil tiež, začal ma hladkať po chrbáte.

"Keď mala moja sestra 19, tak ťa porodila. Logické by bolo keby sa James stal kráľom, ale ja som sa kedysi dávno vzdal trónu. Prenechal som ho Sofii. Ona akosi už odmala mávala lepšie schopnosti pre vodcovstvo. A tiež aj jej manžel Mike. Ja som bol skôr stratég a tak ma sestra povýšila na hlavného stratéga. Doteraz neviem čo preboha zamýšľala tým, keď ma ním vymenovala." Tu sa zastavil a nadýchol sa. Zhlboka.

"Nedokázal som ochrániť kráľovstvo. Kvôli nedostatočnej ochrane, obrane som zlyhal." Šepká a pritom upiera pohľad do zeme.

"Ale našťastie boli v meste prítomný vlci. Pomohli nám premôcť nepriateľa. Ale vtedy mi to vysvetľovala sestra, že si naša posledná nádej. Preto ťa musela skryť. Ja som o tom nevedel. To môžem odprisahať na hrob.... vlastne neviem koho lebo rodičia mi ešte žijú." Poznamenal ticho a snažil sa odľahčiť situáciu.

"Žijú ešte stále?" Spýtam sa. On iba prikývne a v mojej hrudi zaplápolá plamienok nádeje. A hruď nie je jediné miesto kde plápolá.

"Bacha nech niečo nepodpáliš." Sranduje Bas keď sa mi na ruke objavia plamene.

"Och... prečo ja? Kuš... Zmizni." Mrmlem si popod nos a rozhadzujem rukami aby som oheň uhasila.

"Och preboha ženská. Stačí keď mu to povieš." Zaúpel Jack. Ja som sa spýtavo na neho pozrela.

"Oheň." Povedal a v rukách sa mu vytvorila ohňová guľa.

"Vďaka za tvoju ochotu." Povie a oheň zhasne.

"To bolo snáď prvý krát čo si poďakuval." Zahundrem.

"Ďakujem za tvoju ochotu?" Pozriem na oheň na mojích rukách a nakoniec sa z toho stane otázka.

"To je jedno čo mu povieš alebo stačí ak si to pomyslíš. Len sa s ním musíš 'rozprávať' aby vedel čo chceš."

"A tak je to aj pri ostatných živloch. Stačí pomyslieť na to čo chceš pomyslieť. A čím konkrétnejšie to podáš tým ti oni urobia presnejšiu podobu." Poznamená Benjamin. Ja na to iba prikývnem.

Zamyslene sa pozerám na svoje ruky. Zovriem ich v päsť a potom zasa povolím. Pokrútim hlavu a zdvihnem pohľad. Pozriem sa na ľudí a vidím ako oni hľadia na mňa.

"Čo?"

"Nič, nič." Odpovedia. Ja pretočím očami.

"Chcem sa spýtať... Pôjdeme do Kanady?" Opýtam sa na rovinu a svoj pohľad presuniem na Basa.