On sa nebál rozprávať o psychických problémoch a tabuizovaných témach. Vedel aké veľmi dôležité je psychické zdravie, kor v dnešnom uponáhľanom svete plnom perfekcionizmu a nenávistí.
Ona sama trpela sériou panických atakov. Strach z nedokonalosti...
Olivia mala od rána zlý deň. Každý má z času na čas deň blbec. Ten jej bol práve dnes. Hocičo čoho sa dotkla sa pokazilo. Začalo to ráno pri rozliatej káve, pokračovalo to v škole pri zistení, že si zabudla identifikačnú kartu a tak sa nemala ako dostať do budovy, v ktorej mala prednášky čo spôsobilo jej pätnásť minútové meškanie, kým našla niekoho ochotného, kto by ju vpustil dnu. Na nálade jej nepridávalo ani typické londýnske počasie. Chladný vietor miešajúci sa s jemnou prímesou dažďa. Mala všetkého po krk, jediné čo chcela bolo zahrabať sa do teplých perín svojej postele, vziať do rúk rozčítanú knihu, ktorá oddychovala na jej nočnom stolíku a tváriť sa, že neexistuje. Hold nie všetky priania sú uskutočniteľné a tak musela Liv čeliť nástrahám, ktoré so sebou prinášajú klasické utorky v jej živote, inými slovami mala pred sebou celý deň v škole.
livlarssonposted to her Instagram story:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"dnes je všetko len nie môj deň 😖"
replies to the story:
↩︎ carasvensson: raz ťa nechám v tej škole samú a už to nezvládaš 🙄
↩︎ landonorris: malý úsmev dokáže veľké veci, ver mi 😉
-----------------------
Dokonca jej chýbala aj Cara, ktorá sa rozhodla, že dnes školu vynechá a radšej ako vzdelávaniu dala prednosť niečomu s čím sa Liv nechcela pre zatiaľ pochváliť. Predpokladala, že v tom bude určite nejaký chlap, možno Max. Nakoniec jej na krku ostala Sophia, milé no neskutočne otravné dievča, s ktorým mala spoločných pár prednášok.
„Psst, Liv?" pošepky ju oslovila Sophia. Práve spolu mali prednášku z predmetu Dejiny filozofie a etiky. Pre obe bolo zaujímavejšie všetko možné len nie Aristotelova Etika Nikomachova a jeho pohľad na dobro ako také. Dnes naozaj nebol Livin deň.
„Hm?" oči, ktoré mala doposiaľ prilepené na obrazovke svojho mobilu prechádzajúc svoje sociálne siete, premiestnila na Sophiu sediacu po jej pravici.
„Odkiaľ pozná Cara Landa Norrisa? Vieš, videla som tú fotku z piatka a odvtedy nad tým neustále premýšľam." zvedavosť priam sršala z jej smaragdovo zelených očí.
Liv sprudka vydýchla. „Zase ten chalan!" pomyslela si. Pravdou bolo, že odkedy sa opäť priplietol do jej života nevie sa ho zbaviť. Všade sa o ňom rozpráva, každého zaujíma, ešte aj to Carino podpichovanie prilieva zbytočný olej do ohňa. Takýmto tempom si prišla, že pomaly otvorí ľadničku a vyskočí na ňu z tade jeho tvár.
„Poznajú sa vďaka jej bratrancovi." v skratke jej odpovedala, nemala chuť rozprávať sa na hocakú tému, ktorá by sa týkala osobnosti mladého jazdca.
Sophia si však nedala povedať, akoby nepociťovala nezáujem zo strany Liv, pokračovala v diskusii ďalej: „A oni spolu chodia?"
Olivia pretočila očami, nedokázala si pomôcť. Čo to je za hlúpy trend starať sa ľudom do života? Aj keby spolu chodili bola by to ich súkromná záležitosť. „Nie nechodia!" ubezpečila ju. Videla, že Sophia ma na jazyku ešte aspoň zo desať ďalších hlúpych otázok a tak ju rázom stopla: „Môžeš sa prosím ťa venovať tomu o čom rozpráva prednášajúca? Dnes naozaj nemám náladu." odsekla. Sophia dvihla pred seba ruky v obranné gesto šepkajúc slabé: „Tak prepáč!" znelo to viac dotknuto ako ospravedlňujúco, no Liv to neriešila. Namiesto toho pokračovala v preskúmavaní jednej sociálnej siete za druhou.
