Patience | L.N.

sette

„Olivia," oslovila ju jej matka stojaca vo vstupnej chodbe „poprosím aby tento dom bol v pondelok v takom istom stave ako ho s otcom zanechávame."

Bol piatok podvečer, päť hodín londýnskeho času a Oliviiny rodičia sa chystali odísť na predĺžený wellness víkend plný relaxu a zaslúženého oddychu, nechávajúc svoje deti samé.

„Nebojte sa paní L., na všetko dozriem." ubezpečila ju s úsmevom na perách Cara.

„Práve toho sa obávam Cara." Liviny rodičia vnímali Caru ako ich vlastnú, predsa len bola Olivinou najlepšou kamarátkou od útleho detstva nehovoriac o tom, že v ich dome bola pomaly varená pečená.

„Poďte sem dievčatá!" obe ich vzala do vrúcneho objatia, bozkajúc Liv na čelo „Keby čokoľvek volajte!"

„Bože mami," Liv prevrátila svojimi hnedými očami „Nie je to prví a ani poslednýkrát, čo nás nechávate na víkend samých. Sľubujem dom nespadne, nevyhoríme, ani nás nevykradnú. Okrem toho bude tu i Sebastian, kto je viac zodpovedný ak nie on?"

„Máš pravdu!" uznala.

„Hannah, mali by sme vyraziť!" zakričal na ňu jej manžel v momente ako odložil do kufra posledný kus batožiny.

„Konečne!" zajasala Cara potom ako Olivia zabuchla za svojimi rodičmi vchodové dvere „Aký je program na večer? Nejaká párty?" typická Cara.

„Zbláznila si sa?" Liv po nej hodila nechápavým pohľadom kráčajúc do kuchyne s úmyslom nabrať si pohár pomarančového džúsu „Pred chvíľou si ubezpečila moju mamu, že sa tomuto domu nič nestane. Je preč asi desať sekúnd a už tu plánuješ párty."

„Poznáš ma!" na Carinej tvári sa črtal diabolský úsmev.

Liv otvorila chladničku vyberajúc z nej krabicu s džúsom: „Ešte stále tu je Sebastian." pripomenula jej. Zo skrinky vybrala dva sklenené poháre nalievajúc do nich džús. Jeden podala Care a druhý si vzala do rúk ona.

„My o vlku," zamrmlala hnedovláska potom ako v obývačke narazili na jej staršieho brata. Vyzeralo to akoby bol na odchode. Všetko tomu nasvedčovalo, oblečená bunda, obuté tenisky, ba i zbalený batoh, ktorý mal prehodený cez plece.

„Odchádzam," začal Seb „nebudem tu celý víkend. Ideme s chalanmi na záťah. Mame ani otcovi ani slovo!" varovne pozrel na svoju mladšiu sestru „Vrátim sa niekedy v nedeľu, pravdepodobne až v noci. Skúste to tu nezbúrať!"

„Prisahám, že dnes večer hrá všetko v môj prospech." zatlieskala Cara. Liv si v tom momente uvedomila, že je nahratá a tak sa rezignujúc zvalila na veľký kožený gauč: „Čo máš za lubom?" dotazovala sa svojej najlepšej kamarátky.

„Nič veľké," prisľúbila jej Cara píšuc niečo do svojho mobilu „len som práve pozvala Maxa s Landom." oznámila jej s nevinným úsmevom.

Liv vypleštila svoje veľké hnedé oči: „Čo si urobila?" jej hlas musel znieť i za bránami domu nesúc sa ulicami londýnskeho predmestia.

„Prosím ťa netvár sa, že ti to vadí!" Cara mávla rukou „Však si s ním išla dobrovoľne na rande." dodala.

„Nebolo to rande ty kravka ale len obyčajný obed, ešte k tomu v McDonalde. Mimochodom mi to stretnutie s ním spôsobilo viac úzkosti ako radosti." prskala ako malé mača.

„Ale bola tam aj tá radosť!" Cara si z toho opäť raz vzala len to, čo jej vyhovovalo „Okrem toho Lando nemôže zato, že má hlúpe fanúšičky, ktoré by ho najradšej videli dokonca života samého. A to nejdem rozprávať o tom, že z neho robia nesvojprávneho." musela si ho zastať.