On sa nebál rozprávať o psychických problémoch a tabuizovaných témach. Vedel aké veľmi dôležité je psychické zdravie, kor v dnešnom uponáhľanom svete plnom perfekcionizmu a nenávistí.
Ona sama trpela sériou panických atakov. Strach z nedokonalosti...
Hoci Olivia nebola ten typ, ktorý by prichádzal sám od seba so spontánnymi nápadmi, dokonca by sa nedalo ani povedať, žeby ich obľubovala, predsa len dokázala prekvapiť. Cara by o tom vedela rozprávať zo všetkých najviac.
„Stále nechápem, čo sa deje." prehovorila Cara odpíjajúc si zo svojho americana.
Bolo brzké ráno, niečo málo po piatej hodine. Letisková hala patriaca k londýnskemu Heathrow zívala temer prázdnotou. Obe sedeli v čakárni sledujúc spoza okna odletovú dráhu.
„Letíme do Istanbulu." skonštatovala Liv akoby išlo o úplne bežnú činnosť, ktorú spolu podnikajú pomaly každú nedeľu.
„No to vidím, že letíme do Istanbulu!" ubezpečila ju Cara „Stále ale nechápem ako práve teba toto napadlo. Nehovoriac o tom, že si to celé sama zariadila."
„Sama som to nezariadila. Pomáhal mi Max." mala potrebu opraviť ju „Moja bola len myšlienka a letenky, ktoré som nám zaplatila. Všetko v Istanbule, vrátane hotela a Paddock vstupeniek vybavil Max."
Leteli len na otočku, predsa len ich v pondelok večer čakalo povinné cvičenie z jedného z mnohých A predmetov, ktoré im spríjemňovali prví semester na londýnskej metropolitnej.
Cara si prezrela svoju najlepšiu priateľku. Niečo bolo na nej iné, nevedela však s úplnou stopercentnosťou povedať čo. Možno to bol jej úsmev, ktorý častejšie zdobil jej tvár alebo tá malá, nenápadná iskra tancujúca v jej hnedých očiach. Na nič z tohto by nestavila svoj krk ale bola si istá, že za touto zmenou stál istý, nemenovaný Brit.
„Skús mi ešte raz tvrdiť, že medzi tebou a Landom nič nie je a vyhodím ťa z letiaceho lietadla." pohrozila jej.
„Medzi mnou a ním ale naozaj nič nie je." provokačne jej vyplazila jazyk. Možno si od toho pobytu v Sheppertone vymenili pár smsiek a zopárkrát si telefonovali, či sa im podarilo spoločne zaspať pri jednom z facetimeou, no i napriek tomu si Liv odmietala pripustiť, žeby medzi nimi mohlo byť niečo viac ako len kamarátstvo. Boli z rozdielnych svetov. On bol jazdec formuly jedna. Neustále pod prísnym drobnohľadom nie len okolia ale i celého sveta. Ona bola obyčajné dievča, študentka vysokej školy, ktorá mala len pár špeciálnych kontaktov. Bála sa pozornosti, pretože nechcela chybovať. Chcela a musela byť dokonalá, inak to nešlo. Ich vzťah by jednoducho nefungoval.
Cara nadvihla svoje husté obočie: „Tak prečo to potom robíš?" zaujímala sa.
„Je to jednoduché," Liv mykla rukami „chcem mu urobiť radosť. Každému by prospela podpora kamarátov a potom, čo sa stalo v Rusku si myslím, že to potrebuje. Keď si mi povedala, že Max ho bude sprevádzať na pretekoch v Turecku bolo viac menej rozhodnuté. Okrem iného, ty a Max sa k sebe lepíte až tak veľmi, že viac nápadní už naozaj byť nemôžete." poslednú uštipačnú poznámku si nemohla nechať ujsť.
Cara sa uškrnula: „Medzi mnou a Maxom nič nie je. Presne tak ako medzi tebou a Landom."
Riadila sa heslom, že túto hru môžu hrať obe. Pokiaľ nemá jej najlepšia kamarátka v úmysle ísť s kožou na trh a povedať jej pravdu o tom, čo cíti k Landovi, ani ona jej nemusí hovoriť nič o Maxovi. Aspoň si budú obe kvit.
livlarssonposted to her Instagram story:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
