Perfect Group

✨️Čast prvá - Môj príbeh✨️

Moje meno je Olivia, alebo ako mi všetci zvyknú hovoriť Liv. Poviem vám niečo o sebe aj keď to nie je prechádzka ružovou záhradou. Môj príbeh je tragický. Potĺkam sa sama už 3 roky od mojich sedemnástich. Moja sestra mala rakovinu od narodenia a tá ju dobehla v 16 rokoch. Bola som od nej staršia len o rok. Bola to moja najlepšia kamarátka, moja sestra, moje všetko. Keď to dobehla ju moja mama začala pociťovať paniku a len tak z ničoho nič sa nevedela nadýchnuť. Doktori hovorili, že má nejakú chorobu,ktorá nie je identifikovateľná a nedá sa vyliečiť. Čo Bola pre mňa totálna blbosť. Všetko sa dá ak sa chce. Takže mi ešte v ten istý rok umrela aj moja mama. Doktori to nakoniec zatutlali na infarkt. No a Môj otec? Pýtate sa Čo Môj otec? Môj otec namiesto toho aby stál pri svojej 17 ročnej dcéry, ktorej sa zrútil svet, tak sa obesil. Našla som ho keď sa celý deň neobjavil. V 17 ma šupli do detského domova a tam som si našla kamarátku ktorú mam do dnes. Pobudla som tam rok a mohla som vypadnúť. A Nikki so mnou. No ako čas plynul Nikki začala spoznávať ľudí a ja som samozrejme šla na druhú koľaj. Dnes sa občas stretneme, ale vážne len zriedka. Takže ďalšia osoba, ktorú som v mojom živote stratila. V mojom živote som stratila toľko pre mňa vzácnych ľudí, že som sa uzatvorila do seba a nikomu som sa neotvorila. Bola som len ja. Takto je to najbližších 5 mesiacov. A je mi tak lepšie. No a toto je môj príbeh, ale ja som s tým už zmierená. Teda aspoň som si to chcela myslieť.
.........................................................
A ja sa balím z Londýna a mám na pláne smer Mystic Falls. Vyzeralo to byť úžasné mesto. Bohatá história, krásna príroda. Bolo to tam úžasné aspoň podľa recenzií a fotiek. Zapla som si posledný kufor a niesla ho dolu. Môj dom som predala a mňa čakal už kupca. Dal mi šek a ja som sa usmiala.

,,Ďakujem vám užite si to tam."
Povedala som mu a dala mu kľúčiky. On mi pomohol dat veci do taxíka a ja som sa usmiala a nasadla som. Môj odvoz a smer Mystic Falls. Dúfam, že to tam bude také dobré, ako v mojom rodnom meste čo bolo malé mestečko. A dúfala som, že hej lebo aspoň to by mi mohlo pripomenúť niečo pekné v mojom živote. A keďže v mojom živote je pekného málo musela som využívať a spomínať na každý jeden okamžik, ktorý bol v mojom živote dobrý. Oprela som sa o sedadlo a začali mi tiecť slzy. Rýchlo som si ich utrela usmiala som sa Predstierať to mi šlo vždy najlepšie.
"Áno som v pohode Ďakujem." Som povedala minimálne tisíc krát a nikdy to pravda nebola. Vždy som predstierala ako som v poradku aký mám úsmev a ako sa smejem. Pozrela som sa na seba a vydýchla som. Dobre Liv to zvládneš. Nové Mesto, nový život. Budem úplne iný človek. Nikto nespozná, že šok trpela alebo že som vo svojom dvadsať ročnom živote stratila celú rodinu a priateľku. A to nikdy nikto nebude vedieť. Len ja a ja. Nikto sa to nemá ako dozvedieť. Ale najťažšie bude pre mňa sa asi niekomu otvoriť. Zažila som toľko zla, hádok, Strát, že toto bude pre mňa asi pre mňa najťažšie. Dala som si slúchadlá a pustila som si pesničky. A aspoň niečo mi pomáhalo vypnúť. Pesničky boli moje a akonáhle sa započúvam som vo svojom svete a nikoho nevnímam. Preto mám na sebe toe slúchadlá skoro furt, keď niekam idem, keď som doma, keď som v sprche. Vážne všade a ak mi pomohlo toto tak to vážne budem mať po ruke vždy každý deň 24/7. Pozerala som so svoje staré fotky a usmiala som sa narazila som na jednu šialený fotku so sestrou. Pousmiala som sa a vypla som ten mobil. Usmiala som sa oprela som sa o okno a zavrela som oči. Chcela som len vypnúť od všetkého a nachvíľu na nič nemyslieť. Byť voľná..bez starostí. No to mi asi nie je súdené. Mok život bol vlastne jedna veľká tragédia a ja som sa už niekoľko krát pokúšala odísť z tohoto sveta, ale nikdy sa mi to teda nepodarilo. Tak som sa zmierila s tým, že asi sa musím ma tomto svete trápiť ďalej. Ale verím ze všetko ahoj deje pre niečo a ak som tu stále niekto na mňa čaká a ja na neho tiež...

Zatiaľ je to len 1. Časť prosím buďte milí ✨️🙃😂🥰