Perfect Group

✨️Časť šiesta- Ty nie si Klaus✨️

Sedela som na posteli a slnečné lúče už svietili do mojej izby. Nespala som celú noc. Postavila som sa a prezliekla som sa. Zobrala som kľúče od auta a šla som von. Šla som k autu a spadli mi kľúče. Zohla som sa pre ne a počula som zvuky. Pozrela som sa okolo a Vyrovnala som sa. Rýchlo som sa otočila a stál tam Klaus.

,,O môj bože.."

,,Ahoj Liv."
Povedal mi a ja som vydýchla.
...............................................................
Zašli sme kúsok do lesa a ja som konečne prehovorila.

,,Čo chceš myslím si, že sme včera prebrali všetko čo sme mali."
Zastavila som sa a on sa zastavil a otočil sa na mňa.

,,Liv musíš pochopiť, že ja som proste taký a všetci z nás tiež."
Sledovala som ho a čakala som čo z neho ešte vypadne.

,,A vážne som sa snažil na teba prestať myslieť, a jednoducho nemôžem.."
Ja som vydýchla a obišla som ho

,,Prosím počkaj!'
Vošla som si rukami Do vlasov.

,,Čoho sa bojíš??"
Ja som sa na neho otočila a nadýchla som sa.

,,Teba! Bojím sa teba!"
On sa na mňa pozeral a ja som pokrútila hlavou. On sa pousmial a podišiel ku mne.

,,No áno mňa by si sa vážne báť mala.."
Prišiel ku mne a pousmial sa.

,,Ja som diabol."
Povedal mi a ja som sa pozrela na neho.

,,Ty nie si Klaus, takto sa on nechová.."
Chytil ma za paže a narazil ma o strom. Ja som zalapala po dychu.

,,Presne takto sa Klaus chová!!"
Chytil ma pod krkom a ja som polkla.

,,A ak sa chceš dožiť zajtrajšieho rána radím ti aby si mi dala to čo chcem!"
Skríkol a ja som vážne nevedela čo chce. No zrazu som to videla. Kolík z bieleho duba.

,,Nie."
Povedala som a on ma viac na ten strom pritlačil.

,,Ty si so mnou zahrávaš?! Náradím ti toto robiť!! Pretože ak mi nedáš ten kolík nájdem si ho sám!"
Chytil ma za vlasy a naklonil mi hlavu.

,,Zabijem každého jedného tvojho priateľa! Jedného...po...druhom"
Zobral kolík a zabodol mi ho do hrude. Ja som skríkla a on sa pousmial. Zosunula som sa po tom strome a spadla som sa zem. Zavrela som oči a vydýchla som. Myslím, že ďalšieho rána sa nedožijem aj tak. Videla som ešte ako mi zvoní telefón no mne sa už zatvárali oči..

......Klaus.....

.......Včera.......
,,Stefan!"
Prišiel som za ním a objal ho. On sa pousmial a pozeral sa na mňa.

,,Škoda, že Stefan je mimo hru. Ja som Siles dvojník."
Ja som spravil krok dozadu a z jeho prstov začali šlahať plamene. Pozrel som sa na tú jeho ruku a potom na neho.

,,A teraz budeš mimo hru aj ty."
Povedal mi a zlomil mi väz. Viac si nepamätám.

..........Prítomnosť...........
Zobudil som sa a bol už večer. Rýchlo som sa postavil a polkol. Siles, samozrejme. Bol som v bezvedomí až pokým to on nezrušil.

,,Liv.."
Rýchlo som šiel pri jej dom a pozeral som sa okolo. Započúval som sa a počul som ako zvoní telefón a kej veľmi slabé srdce. Bežal som za zvukmi a ona ležala na zemi a mala v sebe zabodnutý kolík. Bežal som k nej a vytiahol som jej ho opatrne. Rýchlo som jej dal svoju krv. Zobral som si ju do náručia a len som dúfal, že sa mi prebudí. Znova jej zvonil telefón tak som to zdvihol. Bola to Josie.

,,Josie som s Liv ja. Je tu Siles musíme si dať pozor nikomu nemôžeme veriť a-"
Nestihol som to dopovedať a Liv sa nadýchla. Dal som ten telefón. Preč.

,,Liv, Liv.."
Chytil som ju za tvár a pobozkal som ju na čelo. Rýchlo som ju objal.

,,To bude dobré."
Povedal som jej a ona ma pevne držala pri sebe.

,,On..vyzeral...ako...ty..on..."

,,Ja viem láska. Viem"
Povedal som a ona začala plakať. Držal som ju pri sebe a hladil vo vlasoch.

,,Už je dobre. Si so mnou."
Povedal som jej a ona sa odtiahla. Utrel som jej slzy a opatrne som ju postavil.

,,Budeš u nás nebudem riskovať, že sa ti niečo stane."
Povedal som jej a ona prikývla.

,,Vie na seba brať podobu ľudí. Preto vyzeral ako ja."
Povedal som jej a ona ma znova rýchlo objala. Pousmial som sa a pobozkal som ju do vlasov. Chvíľu sme boli v tom objatí a ona sa potom odtiahla.
Pousmial som sa a zobral som ju do náručia. Za pár chvíľ sme boli u nás doma. Postavil som ju na zem a otvoril som jej dvere. Ona vošla dnu a všetci keď nás videli sa postavili. Pokrútil som hlavou a viedol som Liv do svojej izby. Toto im vysvetlím bez nej..