Perfect Group

✨️Časť piata- Hope si úžasná✨️

Keď mi povedal o tom všetkom čo na svete existuje. Upíri, vlkodlaci, Čarodejky, Hybrid. Nevedela som čo mi to rozprával. Myslela som, že je nafetovaný alebo niečo. Toto nebolo reálne. Určite to je len sen. Musela som sa z neho len zobudiť.
No on sa mi zadíval do očí. Nadýchla som sa a jemu sa objavili pod očami tmavé žilky jeho dúhovky boli jantárové farby a videla som jeho tesáky. Polkla som a rýchlo som sa postavila.

,,Toto nie! Nie, nie, nie, nie, nie!"
Vošla som si rukami Do vlasov. Zrýchlene som dýchala a Chodila som sem a tam. Toto nemohlo byť reálne. Čo to bolo, Toto bývalo len v rozprávkach a nie tu v reálnom svete. Proste som to nevedela pochopiť. Ako niečo takéto mohli existovať. Proste to bolo niečo nereálne.
Zobrala som sa a šla som von. Po ceste som narazila na Damona. Chytil ma za ruku a držal ma.

,,Kam sa chystáš?"
Spýtal sa ma Damon.  Ja som sa od neho rýchlo odtrhla a pozerala som vystrašene na neho.

,,Si monštrum nechaj ma!"
Skríkla som a šla som rýchlo preč. On bol v zápätí pred mnou a ja som sa zarazila. Polkla som a on ma chytil za paže.

,,Nechaj ma!! Všetci ste monštrá!!"
Skríkla som a on ma pustil. Ja som ho obišla a šla som preč.

........Damon........
Keď odišla šiel som rýchlo za Klausom do jeho izby.

,,Ty idiot!!"
On sa postavil a pozeral sa na mňa.

,,Si normálny?! Prečo si jej to Povedal?!"
Zvýšil som na neho hlas a bol som v zápätí pri ňom a Dal som mu päsťou. On spadol na zem a ja som si ho obkročil. Dal som mu päsťou znova do tváre a on sa ku podivu nebránil. Dal som mu znova a jemu začala tiecť krv z nosa.

,,Prečo?! Teraz s nami už nikdy neprehovorí!"
Skríkol som na neho a to som vedel, že nemám robiť. On mi dal päsťou do brucha a pretočil ma na zem. Chytil mi ruku a jeho jantárové oči sa objavili. Zakusol sa mi do zápästia. Ja som Skríkol od bolesti a on vyplul moju krv.

......Hope......
Bola som s Davinou v izbe a čítali sme si nejaké knihy kúziel. Počuli sme zvuky v Klausovej izbe. Pozreli sme sa na seba a vstali sme. Šli sme do Klausovej izby a Klaus bol s Damonom na zemi a Klaus sa mu zshryzol do zápästia a vyplul jeho krv. Damon skríkol od bolesti a ja som sa chytila za ústa. Vedela som, že keby Damona vyliečim Klaus ma zabije. Nemohla som nič robiť. Klaus sa postavil otočil sa a Davina ma chytila za ruku. Sem tam sa ho bála. Zarazil sa a pozrel sa na mňa a potom na Davinu.

,,Dav.."
Povedal tichým hlasom. Ona ma pustila a bežala preč. Klaus sa rozišiel za ňou a ja som si oprela ruku o zárubňu aby som ho zastavila.

,,Nie! Ja to s ňou vybavím! Si normálny čo to stváraš!?"
Zvýšila som na neho hlas a on mal v zápätí jantárové oči. Ja som sa pousmiala. Nebálala som sa ho on to vedel.

,,Ja vybavím Davinu a ty vybav toto."
Povedala som mu a on prevrátil očami a usmial sa. Pobozkal ma na líce a potom na čelo.

,,Hope si úžasná."
Povedal mi a ja som sa usmiala.
Niekdy to bol tento Klaus a niekedy to bol ten Klaus, ktorého som videla pred chvíľou. A toho som vážne vidieť nechcela. Vydýchla som a šla som hľadať za Davinu.

.......Klaus........
Šiel som znova za Damonom a zdvihol som ho.

,,Myslím, že by si sa mal poučiť z toho že na mňa sa hlas nezvyšuje!"
Povedal som mu a zlomil som mu väz. Pousmial som sa a šiel som von. Takto sa so mnou nezaobchádza. Prechádzal som sa a uvidel som môjho veľmi dobrého starého kamaráta Stefana. Pousmial som sa a šiel som za ním

,,Stefan!"
Objal som ho a usmial som sa na neho