Complicated

# Divný Zayn

*Harry*

Ráno ma zobudil nepríjemný zvuk pílenia dreva. Počkať...pílenie dreva? Rozlepil som oči a porozhliadol som sa.  Všimol som si Zayna na mojej hrudi a to pílenie, čo som počul, bolo vlastne jeho chrápanie. No super. Trochu som s ním zatriasol. Nič.

„Zayn!" znovu som ním zatriasol. Len niečo zamrmlal. Musel som sa nad tým zasmiať.

„Zayniee vstávame." Zasmial som sa.

„Čo je?" zamrmlal.

„Chrápeš." Zasmial som sa- opäť.

„Nechrápem."

„Ale chrápeš." Zasmial som sa. Nič.  „Zayn, prestaň." Ingnorácia. Povzdychol som si a niečo ma napadlo. Zobral som do rúk vankúš a trepol som ho po hlave. Zayn sa len vyľakaný posadil na posteľ a spýtal sa ma:

„Čo blbneš?"

„Chrápeš." Založil som si ruky na prsia a on mi tu ranu vankúšom oplatil. Zasmial sa. Zasmial som sa po ňom aj ja a začali sme vankúšovú vojnu ako päť ročné deti. Po chvíli nás to omrzelo a išli sme sa najesť. Pred tým, než sme vyšli z izby bolo počuť tie zvuky. Pokrútil som nad tým hlavou a vyšli sme z izby. Keď som začal robiť raňajky, vyšli z izby tí dvaja šukači. Zasmial som sa nad tým čo sme pred chvíľou počuli a skomentoval som: „Nabudúce stíšte volume." Nechápavo na mňa pozreli a vysvetlil som: „Bolo vás počuť v celom dome."  Justin sa len začervenal a sklopil hlavu, ale Andy si len odfrkol.

„Vy ste včera tiež neboli najtichší." skonštatoval. vymenili sme si naštvané pohľady a spoločne sme sa najedli. V trápnom tichu. Zayn to zobral do rúk a prerušil ticho.

„Harry?"

„Hm?" ďalej som sa šprtal v mojom jedle, lebo som nechcel vidieť tých dvoch. Jeden horší než ten druhý.

„Nešiel by si so mnou dnes na fotenie?"

Prv som nechcel, ale tak mi došlo, že tam možno bude aj Niall, a tak som nakoniec súhlasil.

„Fajn, som rád. Idem sa prezliecť a môžeme ísť." Venoval mi dlhý bozk a odišiel do izby sa prezliecť.  Nechápal som. Správal sa ako keby sme spolu chodili, ale to včera.... veď to bol len úlet. Alebo nie? Neriešil som to, dojedol som, umyl som za sebou tanier a išiel som sa prezliecť. Po necelej pol hodine už bol Zayn na fotení a ja som sa rozprával s Niallom.

„Harry, nechceš ísť na obed?"

„Dnes?"

„No nie, o rok. Jasné, že dnes."

„Hej, kľud ja som sa len pýtal. Nie, prepáč dnes mi to nevyhovuje." Odbil som ho, ale on nahodil psie oči. Tie jeho krásne modré oči, tým sa nedá odolať. „Tak fajn, ale až zajtra." Usmial sa na mňa.

„Teším sa." Objal ma a odišiel na fotenie. Zayn akurát končil a odišiel do šatne.

*Zayn*

Skončil som s fotením a išiel som sa prezliecť, keď vtom do šatne niekto vošiel. Harry. Usmial som sa a podišiel k nemu. Celý čas som mal v hlave Andyho a Justina, to ako ho Andy dovliekol domov, to dnešné ráno, potreboval som odreagovanie. Pobozkal som Haryho, ktorý sa odtiahol. Nedal som sa a prisal som sa mu na pery. Po chvíli protestovania sa podvolil, pretože vedel,  že to nemá cenu. Moje ruky sa zatiaľ presunuli na jeho boky a pritlačil som ho k stene. Prešiel som mu jazykom po spodnej pere, čím som si vypýtal jeho povolenie, ktoré mi bez váhania povolil. Začali sme válku jazykov no po chvíli, mi už dochádzal kyslík, a tak som sa odtiahol. Harry neváhal a ihneď sme si vymenili pozície. Tentokrát som bol ja pri stene a Harry bol natlačený na mojom pozadí.