Complicated

# Nič s ním nemá ?

*Zayn*

Cítil som jeho pery na tých mojich a neodolal som. Potreboval som nemyslieť na Andyho tak prečo nie ? a k tomu z Harrym som dnes strávil úžasný deň. Nakúpy, zmrzka a teraz kolotoče. Zavrel som oči a spolupracoval som s ním. Ruku mi dal jemne za krk. Moja ruka smerovala k jeho boku. Prešiel mi jazykom po spodnej pere, čím si vypýtal povolenie. Pootvoril som ústa a on mi jazykom vošiel do úst. Začali sme vojnu jazykov. Bolo to iné. Bolo v tom, viac citov. Nechápal som to. Veď z Harrym sme len kamaráti. Po chvíli sme sa od seba odtiahli. Pozerali sme si navzájom do očí. Tie jeho dve malé smaragdy v očiach. Ach. Počkať čo ?! Fuu...najprv Niall, potom Andy a teraz Harry ? Tak toto bude ťažké rozhodovanie. Počkať aké rozhodovanie ?! Dosť! Stačí! Potrebujem si vyvetrať hlavu. Ako sme zastali tak som hneď vyletel a utekal preč. „Zayn!" zakričal na mňa Harry. No ja som ďalej bežal. Zastavil som až v blízkom lese. To som zabehol až tak ďaleko ? Prechádzal som sa po lese a rozmýšľal. Prečo to mám ja tak komplikované ? Niall, Andy a Zayn. Niall...keby pre mňa niečo aspoň spravil. Pozval ma na obed. Fajn počítajme to. Andy. Ten romantický večer. To jazero osvietené sviečkami. Zavrel som oči a spomínal na ten večer. No bol som k nemu hnusný a má priateľa. Takže to je koniec. Uňho už šancu nemám. Takže v podstate ostáva Harry. Keď sa to tak vezme, pomáha mi. Dneska to bol fakt nádherný deň a ten bozk. Teda bozkávanie na Ruskom koly. Bolo to tak precítené. Cítil som lásku, nehu, menšiu chtíč. Zavrel som oči a ucítil jeho pery na svojich. Hneď som oči otvoril. Že by to mal byť Harry ? Poznáme sa už 5rokov. Sme najlepší kamaráti. No niečo viac ? Ja neviem... Povzdychol som si. Zastavil som sa sadol si k najbližšiemu stromu a oprel sa oňho. Potrebujem čas...

*Harry*

Nechápal som to. Spravil som niečo zlé ? Prehnal som to tým bozkom ? Do riti! Že mi to nenapadlo hneď. Ach. Som idiot. Nemal som ho pobozkať. No neovládol som sa. Keď on ma tak úžasne oči a tak hebké pery. Fajn! Dosť! To nemôže byť pravda. Zayn je kamarát aj keď mal by som ho ísť hľadať. Zobral som Zaynovho plyšového medveďa, ktorého som mu vystrelil na jeho pranie a išiel ho hľadať. Dúfam len že neutiekol niekde ďaleko. No, ale kam mohol utiecť ? Park! Napadlo ma ako prvé. Prešiel som všetky parky v Paríži no nikde nebol. Tak som sa rozhodol prejsť celý paríž. No nenašiel som ho. Povzdychol som si a sadol si na najbližšiu lavičku. Určite nemohol utiecť ďaleko. Prečo sa oňho vôbec zaujímam ? Veď nie je malé dieťa, aj keď občas sa tak správa. No, je to môj kamarát alebo....že by som sa zamiloval ? To určite nie. Zayn je kamarát... Ešte dlho som tam sedel. Možno išiel domov. Tak som šiel tiež. Prišiel som domov. „Zayn ?!" zakričal som na celý dom.

„Iba Andy!" od kričal mi Andy z obývačky.

„Zayn tu nebol ?"prišiel som za ním do obývačky.

„Nie ?" pozrel na mňa. Len som si povzdychol a sadol si. „Stálo sa niečo ?"

„Utiekol"

„Čože ?!" pozrel na mňa. „Kedy a-a prečo ?"

„No...chcel som Zaynovi zlepšiť tak som ho zobral na nákupy, keďže vieme ako rád nakupuje. Potom sme šli na zmrzlinu a zatiahol ma aj na kolotoče a išli sme na Ruské kolo. Neviem čo to do mňa vošlo, ale pobozkal som ho. V tej chvíli mi to prišlo ako dobrý nápad. Ani neviem prečo som to spravil. No keď som vtedy naňho pozrel, tie jeho oči, rysy tváre, havranie vlasy-„ prerušil ma.

„Fajn. Stačí. Viem ako Zayn vyzerá ale kde je teraz ?"

„Neviem, niekam utiekol" povzdychol som si.

„Čože ?! Ty nevieš kam ?! a prečo si ho nešiel hľadať ?!" prudko vstal a začal po mne kričať.

„Andy upokoj sa a bol som ho hľadať, po celom Paríži, ale nenašiel som ho"

„Ako to že si ho nenašiel ?! Čo ak sa mu niečo stalo ?! Čo ak sa stratil ?!" zašiel si rukami do vlasov a začal chodiť po miestnosti hore a dole.

„Andy upokoj sa. Nie je to malé dieťa. Síce sa tak niekedy chová, ale určite je v poriadku."

„Ako môžeš byť tak kľudný ?! Preboha veď je večer a on je tam vonku! A sám!" Preboha on sa musí oňho báť. Je ako matka ktorá sa bojí o svoje malé dievčatko.

„Andy! Je to dospelý človek! Hádam sa vie o seba postarať nie ?!" už som naňho vyletel aj ja. Ako keby bol Zayn malé dieťa. No, ale krik mi teraz asi moc nepomôže. Povzdychol som si, postavil sa a pristúpil k Andymu. Dal som mu ruky na ramená. „Andy upokoj sa dobre ? Nerob scény. Určite je v poriadku" pozrel mi do oči.

„Myslíš ?" Videl som mu ten strach v jeho očiach.

„Viem to" usmial som sa.

„Ja neviem...aj tak sa oňho bojím" povzdychol si.

„Prečo sa oňho vlastne zaujímaš máš Justina či nie ?" znovu si povzdychol a sadol si.

„Justin je len moja hračka. Odreagovanie. Potreboval som zabudnúť na Zayna. Teda....fajn. Chcel som aby žiarlil"

„To sa ti aj podarilo."

„Čo ? myslel som že-„ prerušil som ho.

„Vieš ako sa trápil ? Dokonca sa so mnou kvôli tomu vyspal, ale nemal z toho dobrý pocit. Trápilo ho to pretože si uvedomil že ťa vlastne miluje, ale ty si mal Justina. Tak sme si dneska spravili spoločný deň ale utiekol. Viem nemal som ho pobozkať. No neviem prečo ho tak vzalo" pozrel som na Andyho. Mal smutný výraz. „Mali by ste sa porozprávať" pozeral som naňho.

„Máš pravdu" povzdychol si. Usmial som sa.

„No, som unavený. Tak si pôjdem ľahnút" postavil som sa a odišiel do izby.

*Andy*

Tak a mám čo robiť. Môžem začať rozmýšľať čo mu poviem. Aj keď najprv by som mal pustiť Justina k vode a potom sa porozprávať zo Zaynom. No, čo ak ma už nechce ? čo ak sa už nevráti ? čo ak sa stratil ? čo ak- Fajn! Stačí! Nebudem myslieť na takéto veci. Proste sa sním musím porozprávať. Rozmýšľal som čo mu poviem. Až som nakoniec zaspal. Zobudil som sa ráno na tresnutie dverí. Pretrel som si oči a išiel k dverám.

„Zayn!" hneď som ho objal. „Vieš ako som sa o teba bál ? Kde si včera zmizol ? Bál som sa že si sa stratil" objímal som ho. Bol ticho. „Som rád že si v poriadku" pozrel som naňho. Len na mňa pozrel. „Zayn pozri. Ja...viem spravil som to čo som spravil a s Justinom nič nemám-„

„To je v poriadku" išiel do izby.

„Zayn ak som niečo spravil tak-„

„Hovorím že je to v poriadku" povedal a posledné čo som započul bolo zabuchnutie dverí. Povzdychol som si a sklopil hlavu. Takže je to v háji. Prečo som bol taký hlúpy ? Ach.

*Zayn*

Prečo je rozhodovanie tak ťažké ? A prečo by som sa mal vlastne rozhodovať ? Mal by som to nechať tak a zabudnúť na to. No spravili pre mňa toľko vecí. Povzdychol som si a zvalil sa na posteľ. Preležal som celý deň. Večer môj žalúdok zahlásil že je hladný. Vstal som a smeroval si to do kuchyne. V kuchyni bol Justin a Andy, ktorý sa spolu maznali. Ach. To som si teda odchytil správny čas a vraj že s ním nič nemá. Vidím. Prešiel som okolo nich a otvoril chladničku. Nič extra tu nebolo. Nakoniec som sa rozhodol pre obložení chleba. Spravil som si ho a sadol si. Netrápilo ma že tam boli tí dvaja. Po chvíli Justin Andymu niečo pošepkal a ten odišiel preč. Všimol som si ako na mňa naštvane pozrel. Postavil sa a prešiel ku mne. Chytil ma za lem trička a povedal:

------------------------------------------------------------

Čo myslíte ? čo mu asi Justin povie ? :O

Dneska máte dlhšiu časť lebo si ju zaslúžite :)) už 1.2K prečítaní :)) Ani neviem ako sa vám odvďačiť :))

Na foto je Justin :3

Vidíme sa pri ďalšej časti ;)

Votes a koment poteší

Love ya guys :*