#Sad Song

185 19 0
                                    

*Harry*

Pozerám na Zayna a neverím čo sa ma práve spýtal. Sám som si položil jeho otázku. Chcem byť s ním ? Vážne chcem byť s ním už navždy ? No navždy asi nie. To je jedno. Už to tak beriem. Zayn je kamarát. Dobrý kamarát. No chcem byť s ním ? Pozerám naňho a prechádzam si každú jeho krivku. Prejdem na jeho črty tváre. Jeho jantáriky v očiach, havranie vlasy, žiarivý úsmev...plné hebké pery.

„Harry..." dostane ma do reality Zaynov hlas. Všimnem si jeho sklenené oči. Úplne stráca nádej. Vidím mu to v očiach. Nemôžem ho nechať nešťastného. Prežil si v živote toho dosť veľa zlého. Nakloním sa k nemu, jemne otriem svoje pery o tie jeho a odtiahnem sa.

„To znamená áno ?" pozrie na mňa z nádejou v očiach. Len sa usmejem. Nechápe to no nakoniec mu to dôjde Hneď ma objíme a objatie mu opätujem. Pohladím ho po jeho havraních vlasoch. Cítim ako sa mi usmeje do hrude. Musím sa usmiať tiež. Sedíme tam v objatí dlhú dobu až zisťujem že Zayn mi zaspal v náručí. Tak ho zoberiem do náruče a odnesiem do jeho izby. Prikryjem ho a dám mu pusu na čelo.

„Spi sladko" prejde mu chrbtom palca po líci. Usmejem sa a odídem. Prídem k sebe do izby, ľahnem si a zaspím. Ráno ma prebudí príjemná vôňa čokolády. Pretriem si oči a posadím sa.

„Dobre ráno Princezná" pocítim jemné, plné, hebké pery na tých mojich. Zayn. Usmial som sa. „Mám pre teba raňajky" zoberie do rúk tácku z palacinkami s čokoládou. Fuu. Palacinky na ráno ?

„Niečo zdravšie by nebolo ?" zachrapčím a pozriem naňho.

„Mám ti doniesť mrkvu ?" zasmejeme sa. „Ale, len tie palacinky spapaj. Tebe to prospeje." Znovu sa zasmeje.

„Čo tým chceš povedať ?" len sa zasmeje. „No „c""Hrám urazeného

­„Ale Harry" štuchne do mňa. Využijem to, chytím ho za ruku a stiahnem k sebe. Ocitne sa po do mnou a začnem ho štekliť. Zvíja sa po do mnou a prosí aby som prestal. No neprestávam. Až po chvíli. Nechcem mať predsa mokrú posteľ. Chvíľu predychával. Dám mu pusu na nos ktorú mi opätuje.

„Takže som tie raňajky robil zbytočne ?" smutne na mňa pozrie.

„No. Keď už si si dal takú námahu mi pripraviť raňajky" zasmejem sa.

„Hey!" buchne ma päsťou do ramena. Zasmejeme sa a pustíme sa do tých palaciniek. Po raňajkách rozmýšľame o dnešnom programe. Napadne nás plno vecí ale preruší nás Zaynov mobil. Zdvihne to a po chvíli zloží.

„Tak z dnešného programu nič nebude" povzdychne si a smutne na mňa pozrie. „Musím ísť na fotenie." Zosmutnel som. „No môžeš ísť so mnou a potom môžeme niekam zájsť" dá mi pusu. Usmejem sa a on so mnou.

*Andy*

A mám to hotové. No bojím sa či sa m to bude páčiť. Vyjadril som len svoje pocity. Dúfam že sa mu to bude páčiť. Už len nájsť nejaké miesto. Sadnem si na parapetu a pozerám na menšiu záhradu za domom. Chvíľu premýšľam. Čo tak to spraviť tu ? No....nie je to zlý nápad. No musím sa zbaviť Harryho. Chcem byť so Zaynom sám. Išiel som dole a akurát sa chystali niekam.

„Kam idete ?" pozrú na mňa.

„Na fotenie a potom máme už svoj program" usmejú sa a Zayn dá Harrymu pusu. Sníva sa mi ? Prezriem si ich a až teraz si všimnem ich prepletených prstov. To snáď nie... Že spolu nie sú. Prosím len to nie. Len tak sme na seba pozerali.

„Tak my ideme" usmejú sa a odídu. Práve sa mi zrútil celý svet. To nie...Mal som chuť plakať. Nie! Nesmiem plakať! Nevzdám sa ho len tak. Teraz už nie. Zavolám kamarátovi ktorý prenajíma Harrymu ateliér. Potrebujem Harryho spratať z cesty.

ComplicatedWhere stories live. Discover now