[TAEKOOK] Love of Tomorrow | SK

18

,,Nastupujte!" Kričali, aby všetci cestujúci nastúpili na loď a odložili si batožinu. Bolo to spontánne. Obaja už boli vo svojej kajute, ktorú im osvetľoval malinký lampáš.
Taehyung si vybral svoj zápisník a atrament a začal písať. Jungkook si sadol vedľa neho a objal ho. Bolo to ich posledné objatie. ,,Pamätáš na báseň, ktorú som ti vymyslel na lúke?... Dokončím ju." Jungkook sa usmial a povedal mu:
,,Chcel by som naposledy niekoho namaľovať..." Pozrel sa na Taehyunga, ,,Daj si dole šaty." Taehyungovi sa doširoka otovorili oči. Nechápal. No napokon urobil čo mu povedal. Jungkook naňho s láskou v očiach hľadel. Uvedomil si, že to čo cítil naozaj bola láska. Začal robiť jemné ťahy na plátno a jeho ruky sa mu slabo triasli. Panovalo napätie...
Nedokázal sa udržať.
Podišiel ku nemu a začal ho vášnivo bozkávať. Ani Taehyung sa nebránil. Jungkook ho prehodil pod seba ale bozkával ho naďalej. V tom začal rukami prechádzať po jeho jemnom bezradnom tele a Taehyungovi sa vyšmykli tiché vzdychy. Bola medzi nimi cítiť vášeň. Milovali sa, ale bolo už neskoro...

,,Už je čas." Povedal Taehyung a zahľadel sa mu do očí. Hodiny odbili polnoc a oni kráčali von z kajuty. Znova nad nimi žiarila obloha ktorú tak milovali. Bola to ich obloha. Vlasy im vjali vo vetre a naokolo bol počuť šum mora.
Ten posledný skok...
Mali pravdu... Naozaj sa im uľavilo.
Nakoniec boli spolu. Aj v tom poslednom zlome sekundy.

Život je jeden veľký boj,
ktorý sa ti občas krutý zdá,
vždy ti v ňom niekto zakričí "stoj" keď ho chceš zničiť skôr ako sa má.
Keď začínaš vnímať svet,
každý sa nad tebou usmieva a škerí,
akoby krajšieho tu nikde niet
a že si ten pravý, každý chce veriť...

V mesačnom svite mihá sa môj tieň,
na prázdne miesto vedľa hľadím,
žiadaš len o chvíľu, stačí jeden deň,
chceš spoznať lásku, šepkom vravíš...
V tichu noci slza na vankúš padá,
ako kvapka rosy z lupeňov ruží,
a len spánok čo mi na viečka sadá
vie to, po čom moje srdce teraz túži.
Všetko je tak ako predtým, zdá sa,
kým sa nerozplynie a znova nestratí.
Život je ako pieseň,
ktorá iba raz začína a raz končí,
ktorej na začiatku je svetlý sen
a na konci všetko do tmy skočí.
Odvtedy som veľa krát utiekol z tohto boja,
pre strach, ktorý som tak často mával...
Sklamal som všetkých čo sa o mňa báli.
Teraz tu pri mne v smútku stoja,
no na miesto teba kríž a na ňom:
,,Chcel poznať ako chutí láska."

THE END