[TAEKOOK] Love of Tomorrow | SK

10

,,Jungkook!" Taehyung vybehol z vlaku a rozbehol sa za Jungkookom s úsmevom. Bola to tak dlhá doba. ,,Konečne sa vidíme." Odpovedal Jungkook a usmial sa na neho. Nemohol sa na neho prestať dívať. Bol tak krásny... Presne ako si ho predstavoval. Tmavé, jemne kučeravé vlasy a hlboké oči, v ktorých by sa človek stratil. Rovnako pre Taehyunga. Jungkookove výrazne rysy boli tak nezvyčajné ale zároveň tak priťahujúce. Nemohol sa dočkať na to ho viacej spoznať. Síce mal iba pár dní na to aby sa stal manželom, jemu to bolo jedno. Chcel byť s ním...
,,Kam teda pôjdeme?" Spýtal sa zvedavo Taehyung. ,,Jungkook... to čo si mi naposledy pribalil k dopisu... Nemôžem to prijať. Ja tie peniaze nejako získam." Uprene sa mu pozeral do očí. ,,Chcel si predsa vidieť ten dom, nie?" Povedal rýchlo aby zmenil tému. Taehyung s úsmevom nasledoval Jungkooka a vybrali sa smerom tam. Po ceste sa bavili o všetkom možnom. Akoby sa poznali roky. Kolo to krásne. Slnko žiarilo, v meste skoro nikoho, iba oni dvaja a ich serendipita. Prečo sa v prítomnosti toho druhého cítili tak príjemne? Pretože sami vedeli, že to ďaleko nedotiahnu, no chceli aspoň raz stretnúť toho druhého.
,,Je tu krásne! Rovnako ako na obraze!" Taehyung bol celý vytešený. Jungkook ho s úsmevom pozoroval, ako beží po lúke, popri tom mu viali vlasy aj s košeľou vo vetre. Všade navôkol boli vysoké trávy, kvety a dom o ktorý sa dlhšiu dobu nik nestaral. Taehyung si ľahol do trávy ako do perinky a Jungkook vedľa neho. Aj oblaky im v ten moment prišli tak krásne. ,,Kiež by som tu takto s tebou mohol ostať naveky." Povedal Taehyung. Jungkook mu odpovedal: ,,Ja tiež... Život sa v tento moment zdá pokojný." Usmial sa. ,,Ach... tá báseň." Taehyung sa zahanbene pozrel mimo. ,,Je krásna!" Jungkook sa mu pozrel do očí. Myslel to vážne. ,,Raz ti jednu napíšem." povedal. ,,Ha, a mne si sľúbil ten obraz." pozrel sa naňho. ,,Ak prídeš aj zajtra, nemaľujem ti ho." Povedal Jungkook a Taehyung nahodil spokojný výraz. ,,A čo mi namaľuješ?" Nadšene sa naňho celý otočil. ,,Hmm... Niečo nádherné." povedal Jungkook. ,,To môže byť čokoľvek." Ešte viac sa k nemu priblížil, prahnúci po odpovedi. ,,Ale je to niečo, čo je v mojich očiach to najnádejnejšie." Boli tak blízko. ,,Tak to sa mi oplatí prísť aj zajtra." otočil sa späť a opäť pozoroval oblohu. Ale Jungkook pozoroval iba jeho a jeho tvár... ,,To áno."
,,Čakaj ma o rovnakom čase."

08/03/22 - tammy <3