Skôr než sa do tohto príbehu pustíte, chcem Vám len pripomenúť, že v hashtagu scary nie je len tak pre nič za nič. Opisujem tu apokaliptycký svet so zbraňami a krvou z pohľadu Ricka Grimsa ako hlavnej postavy, ktorá od prvej série v seriáli- od toho ako sa zobudí v nemocničnej izbe a nemá ani tušenie, čo ho čaká vonku ,prežíva. V príbehu opisujem chodcov, ktorí ešte len zistíte čo sú, takže toto nie je miesto pre slabé povahy. Aj ak dúfam, že sa Vám bude moje spracovanie páčiť, a užijete si ho. Som rada za každé pozretie a prajem Vám veľa šťastia pri spoznávaní deja. Dovidenia :)
CHAPTER ONE
Prebudil som sa. Vedľa seba mam vázu plnú kvetov. Kvety sú zoschnute a okolo nich lietajú muchy. Z dola počujem jemné chrčanie. Zaspal som.
Keď sa neskôr zobudil už nešiel spať. Poobzeral som sa, hľadal som kde to vlastne som. Vyzeralo to, že v nejakej nemocnici, avšak prístroje na ktorých som pripojený boli akési bez šťavy. To, že neboli pripojené v elektrine, zoschnuté kvety vedľa neho, pohádzané veci po zemi a nikde dostupný personál mu vnúkol myšlienku, že sa niečo muselo stať. Niečo zlé. Povedal by, že nejaký druh zemetrasenia, tornáda alebo tak, a keďže ho ešte nenašli muselo byť silné, a postihnúť práve túto oblasť. Otriasla ho hrozná myšlienka, že čo sa stalo s jeho rodinou. S jeho synom a manželkou. Musí sa odtiaľto dostať čo najskôr preč, povedal si, že musí zistiť čo sa s nimi stalo! Natiahol nohy z postele a vyskúšal na nich pre vážiť svoju váhu. Nohy mal slabé, roztriasli sa mu a keby sa niečoho nechytil spadol by. Vyskúšal urobiť prvý krok, potom ďalší. Nakoniec sa dostal až k oknu odkiaľ mal výhľad na príjazdová cestu nemocnice. Čo videl ho šokovalo. Neupravený trávnik, prevratné auta a rozbité hračky, poprevracané kufre si vôbec nevšímal, pohľad mu spočinul na bielych špinavých vreciach, zabalených do tvaru človeka. Do takých vriec dávajú mŕtvoly. Vedel to - je predsa policajt. Nestáva sa často ze by tieto vrecia museli oni ako policajti využiť, ale nie je to nemožné. Pamätal si ako mu na školeniu o nich vysvetľovali, a ako pri tom dával pozor, ale nezachytil, že by bola pravdepodobnosť aby boli vedľa seba poukladané desiatky týchto vriec, a tak urobený masový hrob.
Rozhodol sa vyjsť z tejto prekliatej nemocnice a už sa sem nevrátiť.
Chytil sa "infuzného stojana" ako ho tu volali avšak na ňom neboli žiadne infúzie, hadičky, jednoducho nič. Takto išiel pomaly k dverám, chrčanie bolo silnejšie ako som postupoval k dverám bolo našťastie stále ďaľeko čo znamenalo jednoduché - bezpečie. Otvoril teda dvere a pred nimi bolo lôžko, dvere nim boli zaterasené. Zdalo sa mu to alebo to bo naschvál? Nechráni ho niekto? Lôžko z vypetím všetkých síl odtiahol a postavil sa na chodbu. Na nej boli obrazy porozhadzovane po zemi, krv na nich, operačné pomôcky pohádzane cez už dávno mŕtve rastliny. Ako dlho tam bol? Spomínal si kvôli čomu sa tam dostal. Keď bol so Shaunom na hliadkach šéf im povedal aby išli pozrieť nejakých zlodejov, čo utekali pred zákonom po vylúpení banky na poľnej ceste pri viniciach. Keď sa tam dostavili, natrafili na nich. Nevedel avšak, že sú ozbrojený, takže keď to vyzeralo ze sa vzdávajú a mali ešte jedného chlapa v aute, ktory na neho vystrelil, nič si nevšimol. Došlo mu to až keď spadol na zem a tráva podo mnou nadobudla červenú farbu.
Trafili ho do boku, pamätá si, že shaun zabil chlapa co ma postrelil. Nemal to urobiť. Keby sa odtiaľto dostal nevie či by som ho nenahlásil. Myslím, že svoj čin odprezentoval ako obranu, pri tom ako po ňom strielali, čo však nebola pravda, takže to neriešili. Plus prečo by policajt chcel zabiť "okoloidúcich"? Shaun bol dobrý policajt a pracoval tam už roky. O niečo menej než on sám. Sú na tej istej pozícii hoci nedosahuje moje zručnosti. Prečo? Priateľstvo so šéfom. Strašne ho to štvalo, ale po čase na cestách za zákonom sa spriatelili. Priatelí sa s Lori a Carlom, jeho ženou a synom. Čin zabitia toho chlapíka čo ma postrelil neobhajujem, ale byť na jeho mieste a vidieť ako mu pred očami zomiera kamarát a kolega v práci, vôbec nemohlo byť ľahké. V neposlednom rade, aj tak ho mohol zabiť naozaj pri sebaobrane. Bol som nútený vytrhnúť sa zo zamyslenia, stále stál v nemocničnej košeli na chodbe a za celý ten čas vykonal minimum aby sa z tohto prekliateho miesta dostal. Pomaly som sa neistými krokmi dostavál smerom ku schodom. Prešiel okolo svetielkujúcej tabule, ktorá ukazovala na smer do prava, na ktorej bol núdzový nápis východ. Akonáhle zabočil do prava pri stene ležala nejaká žena. Pohlavie usudzoval podľa čiernych vlasov, ktoré avšak mohli byť na začiatku tohto šialenstva blonďavé, keď tak ležala na tej špinavej zemi, ktorá sa už tak dlho nečistila, že nebolo vidieť jej predošlú farbu. Vlasy boli dlhé tak, že horizontalne pokrývali značnú časť chodby. Zrýchlil do kroku, pripravený tejto dáme hneď pomôcť. Akonáhle sa k nej dostavil pimaly ju obrátil na chrbát aby videl či dýcha a mohol jej skontrolovať tlkot srdca a pulz na krku. Ako ju otáčal všimol si krv pod ňou s keď sa jej pozrel do tváre rýchlo odskočil - oči mala vypuklé ale bez života, pleť špinavú a pekne povedané zanedbanú, na nej škrabance, ústa krivé a zuby v nich vybité, v strede čela trhlinu po jamke okolo ktorej bola zaschnutá krv a vedľa pištol P-07 DUTY, ktorá bola typická pravé tým, že ju používali dobrý policajti. Pištol hneď spoznal, sám mal takú na policajnej stanici.
