To, že niekto s policajnou zbraňou zabil človeka v nemocnici ho naprosto zmiatlo. Podľa možností zrýchlil a postupoval do predu. Za rohom videl ďalšiu mŕtvolu, ktorá bola na tom ešte horšie. Táto osoba nemala nič oblečené, a ostala z nej len krvavá kostra bez hlavy. Podlomili sa u kolená a klesol na zem. Toto musel byť len sen, nočná mora alebo nejaký zlý vtip. Rýchlo pokračoval smerom ku schodišťu ako momentálne jedinému možnému východu z nemocnice. Cestou prechádzal okolo recepcie, a nedalo mu to nevyskúšať či funguje telefón. Vytočil 122 a podľa očakávania sa nič nestalo. Okolo neho boli porozhadzované papiere a svetlá čoraz viac blikali. Na recepcii našiel zápalky, ktoré si takisto zobral. Ako zosupoval schodišťom a dostával sa na prízemie, kde boli káble povypadávané z stropu, stopy po guľkách na stenách a okolo nich krvavé stopy, Krvavé otlačky rúk na zemi.. Ďalej videl dvojkrídľové dvere nad ktorými bol nápis jedáleň, a dvere boli obmotané reťazou, a na nich krvou napísane : ,, NEOTVÁRAŤ MŔTVY VNÚTRY!" Ako na povel sa začali dvere mykať, a chrčanie, ktoré vychádzalo z nich bolo až nadludsky hlučné. Z dverí sa vystrčili špinavé ruky s poodlamovanými nechtami, ktoré našťastie zastavila reťaz na dverách a tak sa nedostali až k nemu. Potom prešiel ďalšími dverami, kde konečne boli východové dvere. Vynaložil ndludské úsilie aby ich otvoril a oslepilo ho slnečné žiarenie, čo značilo jednoduché východ. Zvládol to. Dostal sa von.
