every y/n fanfic ever (snape x y/n)

Čaptr Tu

Sorry jako, že som nič dlho nevydávala, ale ma bohužiaľ odfúkol hurikán do druhého kontinentu a následne som mala tri mŕtvice, štyri infarkty a ešte som si aj oškrela koleno. Dúfam, že mi to odpustíte.

Dneska je ten deň. Deň D. So Snejpom sme sa rozhodli, že konečne začneme robiť ten projekt (samozrejme, že na poslednú chvíľu). V pondelok sa kuchárovi na hodine varenia minula bazalka a tak sme ju museli celý týždeň hľadať v amazonskom pralese (sme v Austrálii). Snejp ma presvedčil aby sme ho išli robiť k nemu domov. Tak ja reku, že hej. Po hodine čakania na príjazdovej ceste ma skoro zrazila vyblišťaná rapidečka. Vložila som do vnútra svoju prvú a obľúbenú nohu a kým som do nej vkladala svoju najmenej obľúbenú nohu, Senjp sa na mňa zamatovo usmial a svojím ultra sexy delta-alfa hlbokým hlasom vyriekol tieto slová plné nehy: „Sorry jako." Môj zadok spočinul na sedadle potiahnutom kosatčou kožou. Zrazu mi interiér auta prišiel veľmi príjemný.
„O-o-o-o-o-o-odkiaľ m-m-m-m-m-m-máš t-t-t-tento s-s-super m-m-m-m-m-m-matroš?"
„Tento úžasný, priam magický poťah je z kosatky. Dal som ho vyrobiť priamo pre teba bejby. Je z tej ozrudy, ktorá ti skántrila rodičov."
Moje srdce zachvátila čistá spokojnosť. Potom som sa ale zháčila a spýtala som sa: „A-A-A-ako o tom v-v-v-vieš??"
„Ja som tam bol................................................................................ Ja som totiž reinkarnácia tej sardinky."
Ohqhujhahojhahjojahsheb?!
Prišli sme k jeho 2722776262 akro pôdového pozemku, v strede ktorého bola jedna malinká socialistická maringotka a zvyšok záhrady bol zaplnený úchvatnými sochami mŕtvych kosatiek z diamantov. Prešli sme cez bránu z číreho zlata a išli sme smerom k maringotke. Hneď ako sme vošli dnu sme začali pracovať na projekte. Teda aspoň ja. Snejp odišiel po 5 minútach a bol až moc tajomný a záhadný na to, aby mi povedal kam mieri. Takže projekt ostal na mne.

Yes I'm doing this shit again. Part frí kaming sún.