Dnes je 23.5 2003 za týždeň to bude 7 rokov čo otec zomrel. Medzi tým si mama našla nového chlapa Bobyho. Je to bankár alebo čo. Nikdy som sa moc nezaujimal o to kto to je a čo robí. Narazila si ho pred tromi rokmi na nejakej párty v Španielsku kde sme boli na dovolenke samozrejme za peniaze z otcovej životnej poistky. Bolo mi z ich vzťahu na zvracanie. Tak som si verte či neverte za vlastné, prácou pre Mangana zarobil a kúpil si byt v Jersey. Aj tak bola mama spolu s jej bohatým nabijakom rada že som vypadol mohli dať volný priestor svojej predstavosti pri sexuálnych hrátkach. Nebudem špecifikovať. Tento deň som začal obyčajne cigaretou na balkóne. Tak ako väčšina mafiánov tak aj ja musím chodiť na strednú školu. Mám tam byť až za hodinu, času dosť. Stihol som sa osprchovať, naranajkovať obliecť a možem ísť na autobusovú zastávku. Teda to posledné nie, niesom žiadny priemerný študent. Radšej pojdem svojim Mercedesom. Dostal som ho ako darček od Mangana na osemnástku. Viesť sa v ňom a vidieť ako sa moji spolužiaci tlačia do školských autobusov je na nezaplatenie. Zastavil som pred školou. Hned pri vchode som stretol Andyho "Nazdar Jimmy" Podal sme si ruku. "Nazdar bratku" . Vošiel som do školy a išiel som okamžite na matiku. Nič zaujímavé ako stále. Po hodine som sa stretol frajerku. "Tiffany zlatko" Pobozkal som ju. "Ako si sa mala včera na doučovaní ?" Opýtal som sa jej keď som odpoveď poznal. "Dalšie drísty a ten starý úchyl mal zas narážky" Povedala na perách s usmevom ktorý tak milujem. Ešte sme sa chvíľu rozprávali a ja som už išiel na rozlúčku som jej venoval poriadného francúzáka. Išiel som na dejepis. Nuda. Ako vlastne celý deň v škole. Nejako som sa ním prebil však je piatok. Keď som nastúpil do auta zavolal mi Mangano mám sa dostaviť do jeho domu ževraj ma pre mňa niečo špeciálne. Tak som vyrazil. Cestou som sa zastavil doma, prezliecť sa. Nemožem vyzerať ako študent v dome plnom vážených ľudí. Ked som dorazil namiesto Manganové osobné parkovisko bolo plne Audín, Mercedesov a dokanca aj niekolko Ferrari by sa tam našlo. Vošiel som do domu. Bol plný osvalených chlapov a tý ktorý aj náhodou neboli si to mysleli, teda sa aspon tak tvárili. Vybehol som hore po schodoch na poschodie kde bola Manganova kancelária. Pred dverami ma ešte prešacoval Tommy aby mal istotu že je všetko v poriadku a že Donovi nič nehrozí. Nuž veď predsa má to v popise práce. V Donovej kancelarii som sa vždy cítil nesvoj. Mala podla mňa aj nepríjemne pôsobiť. Velká miestnosť na zadnej stene zo skrinou s najmenej 300 knihami pred ktorou sedel pri mosadznom stole z ebenového dreva Mangano a pred stolom sedeli v kožených kreslách Tony s Markom prezívali ich Pravá a Ľavá ruka diabla. To preto lebo oni dvaja riadili všetok Manganov biznis výpalníctvo,pašovanie kasína, vydieranie a taktiež vraždy. Postavil som sa medzi nich a Don mi podstrčil papier. Ked som sa začital prišiel som na to že je to Čierna Listina. Je to papier kam si Don zapisuje mená svojich nepriateľov je to listina na ktorejžiadny normálny človek meno mať nechce. Bolo tam 12 mien a iba 1 nevyškrtnuté : Jeremy Prinkles. "Vieš čo to je ?" Opýtal sa ma keď som od papieru dvihol zrak. "Áno" Odvetil som nechápajúc prečo si niečo také čitam. "Vieš kto je Jeremy Prinkles ?" "Nie" nechápavo som odvetil. "Ten hajzel ti zabil otca" vysypal zo seba a ani nežmurkol. Bol som ticho. Po chvíli sa ozvalo "A teraz zabijeme mi jeho chlapci ti všetko vysvetlia." Konečne po tých rokoch som pocítil svoju šancu na pomstu. Vyšli sme z z kancelarie a Tony s Markom začali organizovat svojich chlapcov. Vyzeralo to že to maju premyslene celkom precízne. Ked sme boli vonku išiel som s Tonym a jedným jeho chlapom. "My pôjdeme po chlapíkovi prezývanom Jazva" naznačil svojmu človekovi nech sa otoči vytiahol a papier a pero a na jeho chrbte načarbal adresu. "Je to Prinklesov drogový magnát má pod palcom 80% všetkého toho svinstva ktore príde do mesta má na predmestí celkom slušne bidielko" podal mi adresu "zajtra ráno príď na túto adresu dozvieš sa podrobnosti. Nastúpil do auta a už boli preč. Viem že toto je moja šanca konečne dokázať čo viem a byť oficiálne pribraný do rodiny a tak získať konečne svoju pomstu. Nesmiem to posrať.
