Ráno som prišiel na adresu. Bol to taký malý domček na predmestí. Vyzeral celkom útulne teda z vonkajšej strany. Vnútri bolo desať Tonyho chlapcov. A na hornom poschodí s ďalekohľadom v izbe ktorá vyzerala že niekedy bývala detská. Na stenách boli stopy odtrhnutých plagátov. Pri okne sa nad ďalekohľadom skláňal Tonyho človek. Myslím že to bol ten zo včerajška , no niesom si istý na tvár som sa mu nesústredil. Nad stolom ktorý bol asi jediná vec v miestnosti ktorá nevyzerala že má viac ako 20 rokov. Na stole bolo nejaká kopa papierov."Už si tu ? Dobre." Ozval sa keď si ma všimol a dvihol zrak od papierov na stole. "Vidiš ten dom ?" Ukázal na najväčší z domov doslova vyčnieval. "Jeho bidielko." skonštatoval som sucho. "Presne tak, máme plán ten hajzel si dáva pozor. Nevychádza z domu má ochrankárov, autá má v garáži" Prehltol. "Bomba vylúčená" podotkol som. "Áno ale keby sme ho vylákali..." nedokončil. "Ako ?" "Po meste má niekoľko skladíšť. Uskladnuje tam svoj tovar. Keby niekoľko z nich nedopatrením zhorelo alebo vybuchlo urcite by vyšiel sa pozrieť čo sa stalo a to je naša príležitosť." Dopovedal s miernym úsmevom. "Poslal som pár chlapov tu." Ukázal na čierny krížik na mape mesta. "To je jeho hlavné skladisko. Chlapi už vedia čo majú robiť. Budeš im len kryť chrbty" Vytiahol spoza opasku zbraň. "Vieš to používať ?" Pozrel sa na mňa prísne. "Nemám 5 rokov, viem" "Dobre tak vypadni nech to máme z krku" Vyšiel som z domu a namieril som si to na miesto. Zbraň som dal do prepážky na spolujazdcovom mieste. Prišiel som na parkovisko pred obrovským prístavným skladom. Všade okolo neho boli lode stopercentne pašerácke. Zastavil som vybral zbraň z prepážky a vystúpil. "Jimmy ?" Ozval sa jeden chlapíkov stojacich pri zaparkovaných autách. "Hej" ozval som sa roztrasene pretože ma zbraň za opaskom tlačila. "Dobre takže sme šeci. Takže najprv potrebujeme zaistiť náklad, ešte je na lodiach. To bude vaša práca." Ukázal na mňa a na ďalších 2 chlapov. "O zbytok sa postaráme my. Neverili by ste ako ľahko sa dajú títo robotníci uplatiť čiže dostať sa tam nebude problém. Vojdete tamaď." Ukázal na plot. Prišli sme k nemu. Malú bránku nám otvoril zvláštny chlapík najskôr Hispánec. Vytiahol som spoza opasku zbraň. Kým sme prišli k lodeniciam chlapi ktorý boli so mnou zabili 3 týpkov ktorý nám zavadzali v postupe. Mne to nedovolili kedže som nováčik. Prišli sme k lodiam, neboli to obrovské nákladné lode ale malé ako som už povedal pašerácke. Nastúpili sme na lode na raz. A boli sme preč rýchlejšie než si stihli tí týpci v skladisku stihli uvedomiť čo sa deje. Ked sme boli už poriadne ďaleko počul som som výbuch. Neotočil som sa,netúžil som to vidieť. Zrazu mi pípla sms-ka od mamy. Chcela aby som k nim prišiel na večeru. Neviem prečo, no dnes iste nie, možno inokedy. O pár hodín, mohlo byť tak 22:00, sme stáli pred starou ošarpanou bytovkou kde bolo väčšina okien povybíjaných. Mali sa stretnúť tu, ževraj. Neviem ktorého mudrca to napadlo. Bude to nenápadné, nikto si to nevšimne. Hlavné je že si tie ich Bavoráčiky a Medvede sú na tom poloprázdnom parkovisku kde nieje skoro žiadne auto celé ako päsť na oko. Nikto si to nevšimne. Kým som sa bavil na tejto ich hlúposti prišiel obrovský Mercedes , terénny. Zastavil rovno pod lampou zatajil som dych, túžil som vidieť ako vyzerá. Predstavoval som si ho ako obrovského patentovaného chlapíka z jazvou všade tam kde nemal kérku. Z auta vystúpili dvaja osvalený chlapi kedže vystúpili z predných miest nepredpokladal som že jeden z nich je Jazva. Dychtivo , tak ako ostatný som čakal kto vylezie zo zadných sedadiel. Jeden chlapík otvoril dvere. A vystúpila žena v čiernom koženom kabátiku a k tomu ladiacej minisukni s maličkou kabelkou pod pazuchou taktiež čiernou (kabelkou nie pazuchou). "Ty chceš odjebať ženskú ?" Ozval som sa po pár minútach nemého úžasu k Tonymu. "Kurva" Skonštatoval potichu. "No a čo že je to ženská ? Rozkazy sú jasné" Obzrel sa za chlapíkom ktorý držal v ruke diaľkový spínač. Mal to tam podmínované. Nechápem načo sme tam vlastne boli keď stačilo posunúť páčkou a újsť. V tom potiahol páčku. Nič, zase potiahol, zase nič. "Piči" Zase výstižne skonštatoval Tony. " Ideme tam. Hneď" Vybehol z uličky v ktorej sme stáli a za ním ostatný. Dobehli sme do bytovky a spustilo sa to. Všade sa strieľalo. "Čo sa tam množia ?" Ozval sa Tony ked už padli 3 naši. "Dobre mladý urobime to inak vybehneš hore najdes si cestu naokolo hocako hlavne už padaj." Divil som sa prečo ja no na žiadne uvažovanie som nemal čas. Na bloku bol starý požiarny rebrík modlil som sa aby ma udržal. Vyšiel som na 3. poschodie tam v jednom starom ošarpanom bytom stála tá Jazva a traja chlapi, asi jej predáci. Kričali na seba no cez strelbu nebolo počuť čo na seba kričali. Nakoniec tí chlapy odišli. Zostala tam iba ona nervózne sa prechádzala po byte. Na to že šéfovala najväčšiemu kartelu v meste bola dosť pekná. Vošiel som do bytu rozbitým oknom. Namieril som jej zbraň do tváre. A vtedy to prišlo ten pocit keď máte možnosť rozhodnúť nad životom a smrťou. Žena mala byť prvý človek ktorého zabijem ? Možno vplyvná, mocná a silná. Ale stále je to len žena. No musel som. Zavrel som oči a vystrelil. Ani som sa nepozrel na nu nepozrel niesom žiadny úchyl nepotreboval som to vidieť odišiel som. Stál som na 3. poschodí tesne podomnou boli Jazvovej muži a tesne pod nimi naši nevedel som čo spraviť. Na zemi sa len tak váľal granát doteraz neviem co tam robil no hodil som ho. Neviem ani koľko som presne zabil chlapov no bolo ich dosť. Ked som sa vrátil dolu z našich 12 chlapov zostali 3 jeden z nich bol Tony. "Zvládol si to mladý zvládol si to mladý zvládol."
