Sedíme v tom byte už 3 dni. Ja a 3 chlapi. Neverili by ste aké je náročné. Sedieť a nudiť sa. Nič sa nedialo, akoby ten dom bol opustený. Ale on tam bol, ja viem že hej, no nevylezie. Možno sa bojí možno len nechce vyliezť. Po Jazvinej smrti najradšej ostáva vo svojom dome, vychádza len s 20 člennou gardou ochrankárov a len vo svojom nepriestrelnom Mercedese je v ňom ako sardinka v plechovke popravde aj tak vyzerá. Nevidel som ho no neverili by ste koľko sa toho na ulici dá zistiť za pár gramov kokaínu. Neviem ako dlho tu budeme sedieť kým vylezie. Za pár hodín mi zavolal Mangano vraj sa mám staviť u neho ešte kým Simonsa zabijem. Konečne sa odtiaľto pohnem no chlapi také šťastie nemali musia tam zostať strážiť. Aj v aute polo pohodlnejsie než v tom hnusnom starom byte. Spali sme na plesnivých matracoch, skoro som nespal. Aspoň že sme mali čerstvé zásoby jedla a chľastu. Triezvy by sme to nevydržali. Po troch dňoch sme vyzerali ako trosky. Asi sa po ceste naspäť skočím domov osprchovať. Zastal som na Manganovom parkovisku. Dal som si cigaretu, poslednú z paklu. Chvíľu som sedel v aute ss cigaretou v ruke. Dni ,týždne mesiace, hodiny ,sekundy neviem koľko. Rozmýšľal som nad zmyslom života. Peniaze, blahobyt ? Alebo len prežívanie a duševná pohoda ? Neviem každopádne každý máme na výber, ja som si vybral. Preto jazdím Mercedesom a v 20 mám vlastný byt a peňazí žeby som mohol ísť hneď na 50 ročný dôchodok život nieje taký zlý. Vošiel som do Manganovej pracovne. Sedel tam pomerne nervózne. Každý dolár, politik či obchod v tejto časti mesta bol schválený človekom ktorý sa teraz predo mnou klepal strachom. "Tak ma dobre počúvaj" prerušil tykajúci zvuk hodín. "Tento chlapík, to je Simons" ukázal mi fotku obrovského svalnatého chlapíka sediaceho v nejakej reštaurácii. "Sledujem jeho dom 3 dni a ani som ho nevidel takže ?" povedal som mierne podráždene. "Vieš prečo si ho kurva nevidel ? Lebo je už týždeň mŕtvy" vyprskol. "A ochranka obchádza jeho dom lebo im to niekto zabudol oznámiť že ?" povedal som mierne potichu no o to odvážnejšie. "Ostali tam kôli nim" ukázal na fotku nejakej ženy s dieťaťom. "Je to jeho dieťa a priateľka žijú v jeho dome pod ochranou". "Ale potom kto zabil Tonyho s Markom ?". "To ideš práve zistiť" oznámil mi Mangano sucho. "Dobre a kde mám začať ?" "Nemám ani najmenšej potuchy takže to budeš musieť vyriešiť sám". Bez daľších rečí som vyšiel pred dom, nastúpil do auta a išiel a išiel som nevedel som kam no niekde isto. Jediná moja možnosť bola Mikey. Ten chlapík vedel o všetkom čo sa v meste zomlelo. A vedel toho prekvapivo dosť aj o tomto. Jeho informácie ma doviedli až k mužovi meno Frank Tosam. Úžerník, no žiadna veľká ryba. Jeho obľúbenov záľubov bolo zadlžovanie vydieranie a následné vraždenie pristahovalcov. Sviňa, no pokiaľ to spravil chystá sa zabíjačka. Vošiel som do jeho kancelárie v centre meste. Kancélariu mal v radovej kancelárskej budove ktorých bolo centrum preplnené. Vošiel som s cieľom
... s cieľom ktorý som nepoznal. Možno sa len presvedčiť ze to neurobil on možno z neho vytiahnuť nejaké informácie a možno ho zabiť. Každopádne ma prijal rýchlo keď počul kto ma posiela. Sadol som si do obrovského koženého kresla pred Frankovým stolom. Jeden z dvoch jeho ochrankárov mi nalial whiskey. "Prečo ste prišli ?" spýtal sa nekľudním hlasom. "No isto sa vám donieslo ze Tony Ballsano a Mark Siena sú mŕtvy. No a viete vtáčiky zaštebetali psi zabrechali a tak ma vietor zaniesol k vám." Keď som dokončil Frank sa začal potiť. Vedel som že to spravil on. Napätie v tejto miestnosti by sa dalo krájať aj karbobrúskou. Pohár s whiskey som položil na stôl. Vedel som čo bude nasledovať. Nasledovala chvíľa ticha nikto nevydal ani hlások bolo by počuť padnúť špendlíkovú hlavičku. Potom sa ma snažil Frank z posledných síl vyhodíť z miestnosti. Keď skončil vytiahol som zbraň a chlapa po mojej ľavici. V sekunde padol na zem mŕtvy. Skočil som na chlapíka ktorý mi nalial whiskey snažil sa vytiahnuť zbraň no nestihol to. Utopil som ho v akvárku. Frank sedel za stolom ako obarený. Mohol utiecť aspoň sa o to pokúsiť no on zostal sedieť. Bez akýchkoľvek slov,neboli potrebné som mu vpálil kuľku do hlavy. Prehľadal som jeho pracovňu. Našiel som malý trezor zasadený do steny v rohu miestnosti schovaný za kvetináčom. Klúč mal Frank vo vrecku a tak mi ušetril kopu času kedže policajti už sú na ceste. Z trezoru som zobral všetko a utekal som. Bol som naštastie dostatočne rýchly na to aby som policajtom ušiel. Doma som si pozrel veci z trezoru. Niekoľko listov,účetných kníh, potvrdeniek o prebratí zásielok a niekolko tisíc dolárov. V jednej účtovnej knihe boli všetky informácie ktoré boli potrebné. Frank si objednal únos Tonyho aj Marka. Zaplatil pekne tučným šekom nájomným vrahom z New Jersey. Informácie ktoré z nich vytrieskal chcel použiť na to aby Dona nahradil. No oni mu nepovedali nič. Zobrali si svoje tajomstvá do hrobu. Zomreli ako chlapi.
