Povedz mi, keby vlastnosti su osoba, ktorá by som bola ja?
Bola by som klamár? Bola by som choroba?
Ach hovorím ti to, že bola by si stredobodom môjho záujmu.
Ak diabol pýta tvoju dušu, dám ti moju kľudne, a ty daj mu ju.
Neuniesol by ju, keby zasadi ju v pekle, vykvitne mu
Neznasa kvety, tvoria preňho zmyju, vrátila by si sa ku mne,
Počkal by som, hoci 100 rokov, kľudne
Ťažkú máš dušu veru, ťažko nosiť v sebe a ťažko ju je držať keď už ty nevládzeš...
Bojím sa ťa vziať hádzať žabky do vody, lebo hádzeš ju a všetko zo seba len kamienky nehádžeš...
Keby mas šancu, do hlbín skáčeš, hoci vravíš ze nema to vyznam ked vravim ze skáčem s tebou,
Co ja som bez teba? Iba schrankou nemou, ale čo som vlastne s tebou?
Čo som vlastne alebo čo skôr niesom?
Nevidíš čo cítim ani čo som kvôli tebe zniesol...
Kvôli tebe som do búdy s tygrom vliezol,
kvôli tebe som tam kde svet bol zvrátený prelial piesok
Kvôli tebe som z vrcholu zliezol,
Ponúkla si mi svoj jed, a ja som ho cely zlizol,
Vravela si ze je to med, a ja uveril som...
Do ruky som ti vlastne srdce dal, videla si výsledok,
Ale nie to ako som si ho z hrude rval
Ani netušíš ako perfetkne zatváraš svoje srdce predomnou
Nemyslel som si o tebe, že naša veľká láska bude len predohrou
ku totálnej katastrofe, ku skaze môjho života
Prečo si mi dala tie pocity silné krásne a teraz mi zostala len clivota?
Dam ti vedieť, keď zatvorím brány k mojej duši,
Hoci ty si si tie svoje zatvorila dávno, mam pocit
Si zhnita, lietajú okolo teba mušky,
Tak nechápem, ako môžu tvoje vlasy voňať ako hrušky? ako môžeš mať také vabne telo, a take hladke rúčky,
Boli to priznať, ale priťahuje ma tvoj celok, tvoja skazenost a vrelost
Si tak márnivá no rád nad tebou márnim čas
Hovoríš mi tak otrasné nadávky no ja milujem ten tvoj hlas
Si nádherná, nie odporná
Ty jediná si kto k tebe odpor má
Lebo mňa si bodla tisíc krát a moje srdce roztrhla
mňa si sto krát objala nádejou a potom milión krát odvrhla
no stále vo mne planie tá láska ohňom a nehasne aj keď fúkaš naň
stále cítim nežnosť aj keď by ma mala pichať už tvoja dlaň
stále padajú naše múry no ja z nich stále staviam hrad
a aj keď by som už nemal, ja stále mám ťa rád
Odpustím ti všetko, vieš ze ty ma môžeš trestať,
Vieš ze ty si ta, od ktorej bodnutie padne ako vodopád,
Asi to bude tým ze slzám dávam voľný pád,
Ked ta držím za dlane, a hladim ti tvár
Preco placeš? Co ta boli? Ukaz to miesto, môj bozk to zhoji,
Vieš láska, vravel som ze ostanem do smrti,
Počítal som aj s tým ze to budeš ty kto ma do priepasti soti,
Alebo skôr stiahne?
Ved v tej priepasti uz žiješ, roky dlhé tajne
Vedel som, ze mi na srdce siahnes, a necháš tam odtlačok svojej palivej dlane,
No neries to, vytiahni ten nôž,
A predlož mi svoje srdce, viem ze ta priťahuje viac to moje,
No uz nesiahnes mi do hrude
-báseň s mojou dokonalou kamoškou ktorú mi nejde označiť :((( @naty
